Účel svätí prostriedky

Vraví sa, že ľudia majú veľké mozgy, pretože najlepšie zo všetkých živých tvorov dokážu predstierať a podvádzať. Aký dôležitý je podvod a klam na dosiahnutie úspechu? Vyplatí sa priamosť a poctivosť? Alebo je riešením zlatá stredná cesta?

Doktor Richard Byrne z Univerzity svätého Ondreja v Londýne tvrdí, že existuje priama súvislosť medzi schopnosťou dokonale klamať a veľkosťou mozgu. Tento jav má dokonca názov „Machiavelliho inteligencia“ podľa Niccolu Machiavelliho talianskeho renesančného politika zo 16. storočia. Ten vo svojej knihe Vladár radí panovníkom, aby sa nezdráhali využiť podvody alebo hoci i násilie, aby sa udržali pri moci.

Podľa štúdií vedcov je situácia podstatne zložitejšia a ponúka rôzne alternatívy. Okrem toho, že človek je stvorený už veľkosťou svojho mozgu pre lož, klam a podvod, je to zároveň bytosť, ktorá je najviac zo všetkých živočíchov schopná priateľských vzťahov a hlavne spolupráce. Nemožno zabudnúť, že práve vďaka spolupráci sa podarilo ľuďom toľko dokázať. Spolupráca má najrôznejšie formy - od pomoci chorému susedovi cez výstavbu monumentálnych diel až po výrobu najničivejších zbraní. Pokiaľ priateľské styky a spolupráca prevládajú, stáva sa jednotlivec často nástrojom v rukách druhých, u ktorých prevláda skôr machiavellistický prístup.

Vedci sa dlho usilujú nájsť odpoveď na to, ako dosiahnuť najsprávnejšie proporcie. Ako vedieť využívať výhody spolupráce, byť považovaný za dobrého člena tímu a priateľa, a pritom schopne klamať, predstierať a manipulovať s ľuďmi? Podľa nich je vývoj ľudskej spoločnosti poháňaný dopredu pretekmi v psychologickom zbrojení. Kto má najúčinnejšie psychologické zbrane a vie ich najlepšie využívať, ten víťazí. V priebehu mnoho tisíc rokov sa členovia ľudskej spoločnosti a ľudstvo ako celok učia čím ďalej dokonalejšie podvádzať, klamať, manipulovať s druhmi. Súbežne s tým sa vyvíja aj schopnosť tieto klamy a pretvárku odhaľovať.

Vo väčšine prípadov nejde o jednoduchú voľbu „buď, alebo“. Treba uvažovať veľmi presne, uvažovať o možnostiach a charaktere protivníka a dokázať si predstaviť najrôznejšie spôsoby jeho možných reakcií. Vedci to prirovnávajú k šachom a zdôrazňujú, že si to vyžaduje kombinačné schopnosti, pokojnú hlavu, chladné uvažovanie.

Väčšina citových reakcií je tesne spätá s pocitom lásky, priateľstva, spolupráce a so schopnosťou odhaľovať neúprimnosť a zradu týchto citov. Práve prejavy citov však môžu byť a sú často zneužité.

Dnes sa vedecké poznatky v tejto oblasti využívajú v čoraz väčšej miere aj v obchodných vzťahoch. Hoci tie prostredníctvom e-mailu sú čoraz viac častejšie, zásadou zostáva, že pri akomkoľvek dôležitom obchodnom či politickom rokovaní hlavnú úlohu stále hrá osobný kontakt. Vystihnúť náladu či slabé stránky protivníka alebo naopak možnosti naznačujúce úspešnú dohodu je možné práve iba osobným kontaktom, sledovaním reakcií druhej strany.

Podľa psychológov sú schopnosti žien a mužov v tejto oblasti rôzne. Muži ľahšie odhalia, kto blufuje, a preto vedia, čo si pri rokovaní môžu dovoliť. Ženy naopak bluf odhalia ťažšie, ale zato lepšie vycítia snahu nedodržať alebo obísť dohody.

Oblasť ľudskej psychiky a ľudský mozog vedcov stáročia provokuje a núti k novým a novým výskumom. Zatiaľ sa nepodaril definitívny záver, jedno je však isté, že mozog je mimoriadne výkonným „mechanizmom”, ktorý ovplyvňuje všetky naše konania.

(mb)