Pracovne o reforme a výzvach OSN

Miléniový summit prijme len politickú deklaráciu

Úlohami svetového spoločenstva v 21. storočí, výzvami z toho vyplývajúcimi, oslobodením sa od chudoby, strachu, podpore budúcnosti a reforme svetovej inštitúcie sa začalo v New Yorku Miléniové zasadanie OSN. To zároveň odštartovalo aj tohtoročné Valné zasadanie. Miléniový summit, na ktorý pricestovalo 160 prezidentov, 50 hláv vlád a monarchov, má prevažne pracovný charakter. Účastníci sa sústreďujú na otázky bezpečnosti a mieru, na úlohu, ktorú má v tomto roku zohrať OSN v súvislosti s globalizáciou, zhoršovaním životného prostredia a s bojom proti chorobe aids. Zasadanie by tak nemalo kopírovať rokovania pri príležitosti 50. výročia založenia OSN v roku 1995, keď sa účastníci pozerali na jej činnosť za polstoročie. Naopak, rozobrať by malo najmä predstavy o tom, aká by mala byť OSN, na čo má každý rečník vyhradených 5 minút. Výsledkom summitu bude politická deklarácia, určujúca smerovanie OSN v 21. storočí. Okrem plenárneho zasadania, venovaného najmä globalizácii, odzbrojeniu, pomoci chudobným štátom, životnému prostrediu a mierovým operáciám sa preto uskutočnia štyri interaktívne okrúhle stoly. Každý z nich sa bude osobitne venovať mieru a bezpečnosti, rozvojovým programom, posilňovaniu OSN a ľudským právam.

Slovenský premiér M. Dzurinda sa zúčastnil na okrúhlom stole, ktorému predsedal singapurský premiér. Absolvuje aj bilaterálne rokovania s predsedom vlády Portugalska Antóniom Gutteresom a ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom.

Včera sa uskutočnila aj neformálna schôdzka BR OSN. Ako je známe, Japonsko už oznámilo, že sa bude usilovať o kreslo stáleho člena, v čom ho podrží Rusko, pričom reformu BR OSN podľa nemeckého kancelára G. Schrödera podporí aj Nemecko. Ešte pred odchodom do New Yorku zdôraznil záujem krajiny o členstvo v BR. Nemeckí predstavitelia zastávajú názor, že je potrebné rozšíriť počet stálych členov BR OSN s právom veta. Kancelár, podobne ako ďalší štátnici, bude informovať aj o cieľoch svojej krajiny v činnosti OSN v 21. storočí.

Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda na summite zdôrazňuje, že SR je platným členom OSN a má záujem podieľať sa na plnení troch základných priorít svetovej organizácie, stanovených jej generálnym tajomníkom Kofim Annanom na nasledujúcich 15 rokov. Ich realizácia by znamenala polovičné zníženie počtu ľudí žijúcich v biede, intenzívny boj proti šíreniu aids a dosiahnutie toho, aby každé školopovinné dieťa na celom svete mohlo navštevovať školu. Premiér zdôraznil, že napriek nespornej opodstatnenosti existencie OSN sa svetová organizácia musí v najbližšom období podrobiť vnútornej reforme. Slovensko je veľmi aktívne aj v mierových misiách OSN. „Chceme aj ďalej niesť tento svoj diel zodpovednosti za vývoj vo svete a prispieť k nemu aj tak, že budeme stabilnou, demokratickou a prosperujúcou krajinou v srdci Európy,“ zdôraznil.

Ako v úvodnom prejave pripomenul Kofi Annan, nové milénium predstavuje aj nové výzvy, je zároveň príležitosťou na zosumarizovanie úspechov v spoločnosti a smerovaní každej krajiny, resp. v aktoch vodcov, ktorí by mali odpovedať na tieto výzvy. Globalizácia dozaista prináša úspechy: rýchly rast, vyššiu životnú úroveň, nové možnosti. Zároveň sú tu však krajiny zápasiace s chudobou a epidémiami, čo by malo zostať jednou zo základných úloh OSN. Na doriešenie v blízkej budúcnosti zostáva aj otázka odpustenia dlhov najchudobnejším krajinám sveta a posilnenie mierových misií OSN. Princípy riešenia týchto otázok budú zakotvené v akčnom pláne, ktorý vypracujú účastníci miléniového stretnutia. Medzi rečníkmi ako prvý vystúpil prezident USA Bill Clinton.

Summit sa však nezaobišiel aj bez nepríjemností. Delegácia rozhnevaných diplomatov KĽDR sa rozhodla bojkotovať summit a odletela späť do vlasti, pobúrená „hrubou a provokatívnou“ osobnou prehliadkou americkej leteckej spoločnosti na letisku vo Frankfurte.

(TASR/sb)