Nový balík EÚ na rozhýbanie pracovnej sily

Pätnástka o nezamestnanosti, reaktoroch, ale aj klonovaní

Krajiny eurozóny podľa včera zverejnených údajov Eurostatu dosiahli v júli tohto roka mieru nezamestnanosti 9,1 percenta. Politika zamestnanosti v roku 2001, jej zvyšovania a vytvárania pracovných miest dominovala včera aj na zasadnutí Európskej komisie v Štrasburgu, ktoré sa okrem toho venovalo aj zvyšovaniu úlohy internetu a elektronického obchodu a jeho vplyvu na priemyselný sektor krajín EÚ, bezpečnosti reaktorov vo východnej Európe, pričom predstavitelia komisie mali prijať aj vyhlásenia ku klonovaniu. Azda najväčšiu pozornosť si vyslúžila politika zamestnanosti európskej pätnástky, v ktorej dominujú najmä legislatívne reformy na trhu práce. Treba však poznamenať, že na poklese nezamestnanosti v západnej Európe sa podieľa aj ďalších päť faktorov. Už niekoľko rokov totiž zaznamenávajú členské štáty únie miernejšie mzdové požiadavky zamestnancov a zároveň klesajúci vplyv odborov (na druhej strane však zaznamenávajú aj vznik nových odborov), pričom oživenie hospodárstva a meniace sa európske kapitálové trhy umožnili firmám ľahšie financovanie. No a v neposlednom rade aj menšie schodky rozpočtov dali vládam možnosť ponúknuť zamestnancom nižšie zdanenie výmenou za menší rast miezd.

Na návrh komisárky zodpovednej za zamestnanosť a sociálnu politiku Anny Diamantopoulouvej komisia včera súhlasila s novým balíkom v oblasti zamestnanosti, ktorý volá po novom tlaku na pozitívnu klímu rastu pracovnej sily v Európe. Od Lisabonského summitu je to v podstate prvý špeciálny balík s opatreniami, ktoré má EÚ prijať na rozbehnutie trhu práce nielen v únii, ale aj v samostatných členských štátoch. Ako zdôraznila hneď v úvode Diamantopoulouvá, „nie je tu priestor na samoľúbosť v oblasti reformy európskeho trhu práce. Musíme sa snažiť vytvoriť viac a lepších pracovných miest v rámci rýchlorastúcich a nízkoiflačných ekonomík krajín EÚ. Nemôžeme zmeškať danú príležitosť. Naopak, musíme pritlačiť Európu, aby pracovala“ a dodala, že ak komisia prijme tento balík opatrení, nebude sa už nikto môcť sťažovať, že európsky pracovný trh ide cestou späť. Podľa komisie je problémom najmä dlhodobá nezamestnanosť, ktorá tvorí v rámci nezamestnanosti krajín takmer polovicu. Pritom účasť na vzdelávacích programoch a rekvalifikačných kurzoch nezamestnaných občanov je relatívne nízka, pričom na druhej strane sa v požiadavkách na pracovné miesta v niektorých oblastiach čoraz viac vyžaduje úzka odborná profilácia.

Údaje hovoria o tom, že v júni bolo nezamestnaných v krajinách EÚ približne 14.4 milióna práceschopných. Dlhodobá nezamestnanosť (viac ako 12 mesiacov) z toho predstavovala 4,2 %. „Nie je dôvod na vysokú nezamestnanosť v EÚ. Naším ambicióznym cieľom je vykoreniť negramotnosť, zabezpečiť možnosti dlhodobého vzdelávania pre všetkých a priepasť vznikajúcu pre chudobu. Nebudeme tolerovať vytváranie triedy tzv. pracujúcej chudoby. Naším cieľom je vysokokvalitné pracovné miesto pre vysokvalitnú pracovnú silu,“ priam s nadšením a plnou vervou zdôraznila komisárka. Najnovšie opatrenia sa týkajú najmä mládeže a krátkodobo nezamestnaných, kde by mal každý mladý človek dostať šancu opäť pracovať predtým, než dosiahne šesť mesiacov nezamestnanosti a rok, pokiaľ ide o dospelého. V tejto oblasti dodnes asi najviac progresu urobili Švédsko, Veľká Británia, Rakúsko, Fínsko a Luxembursko. Pre ostatné krajiny by mal byť konečným termínom rok 2002

Nová direktíva prijatá na zasadaní hovorí ďalej o tom, že členské štáty by mali dosiahnuť ciele z lisabonského summitu a dosiahnuť zamestnanosť do roku 2010 aspoň 70 %, pokiaľ ide o ženy aspoň 60 %. V tomto roku sa EÚ podarilo vytvoriť 70 % nových pracovných miest pre ženy, čím ženská zamestnanosť dosiahla v minulom roku v EÚ 53 % (muži 71,5 %). V rámci vzdelávacej stratégie by sa členské krajiny mali zamerať aj na špecializované kurzy a vzdelávanie pre všetky vekové kategórie. Ďalším je zameranie sa odbúravanie nedostatku pracovných miest, úzkej profilácie a rozdielov v kvalifikácii, eliminovanie triednych rozdielov, ako aj obídenie vytvárania „pracujúcej

Komisia sa dotkla aj otázky jadrových reaktorov. Tu je však skôr príznačné vyjadrenie komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena, podľa ktorého Česká republika má zvrchované právo sa rozhodnúť, či bude využívať jadrovú energiu alebo nie, pričom EÚ nemá žiadne nástroje, aby jej mohla diktovať, čo má robiť. Dodal, že prevádzkovanie jadrových elektrární je takisto vecou „zvrchovaného rozhodnutia“ českej vlády, s podmienkou, že spĺňajú bezpečnostné opatrenia bežné v krajinách EÚ. EK môže dozerať len na ich dodržiavanie. Za povšimnutie tiež stojí fakt, že EK neoznačila Temelín za tie elektrárne, ktoré patria v strednej a vo východnej Európe k nebezpečným.

(sb)