JES Ruska tvrdým konkurentom

Exportným aktivitám však zatiaľ bráni skostnatená legislatíva

Hoci liberalizácia obchodu s elektrickou energiou v Európe už rozbehla voľné súťaženie výrobcov a predajcov o trhy, v Rusku to aj napriek platobnej neschopnosti za odber ruskej elektrickej energie zo strany podnikov, regiónov RF či krajín SNŠ nemôže urobiť jej najväčší predajca Jednotné energetické systémy Ruska (RAO JES Rusko). Ambiciózne plány má, realizácia však viazne práve na nedžentlmenských zásahoch, ako aj skostnatenej domácej legislatíve.

Šéf RAO JES Anatolij Čubajs koketoval o nových exportných plánoch po prvý raz už pred dvoma rokmi pri stretnutí šéfov spoločností na výrobu elektrickej energie, patriacich do európskej organizácii BALTREL (Rada pre spoluprácu štátov Baltského regiónu). Podľa jeho nedávnych vyjadrení pre tlač by mal už v budúcom roku JES naštartovať export do Európy, a to s príjmami 130 mil. USD. Trasa by mala viesť cez Bielorusko a Poľsko až do Nemecka, pričom rozhovory s bieloruskou spoločnosťou Belenergo, s poľskou PSE a nemeckou E. ON Energy AG o výstavbe vysokonapäťovej trasy (330 až 400 kV) na prenos elektrickej energie sa začali.

Vo vrecku je už export energie do Fínska. V podstate od júna predaj elektrickej energie vzrástol o 3 mld. kWatt/h a mal by sa zakrátko vyšplhať na 8,2 mld. kWatt/h ročne. Veľmi sľubne pre RAO JES vyzerá aj export do Nórska, kde podľa Čubajsa spoločnosť Technopromexport rokuje s Norsk Hydro o exporte 350 h ročne od roku 2001.

Ani Ďaleký východ nie je na zahodenie. Na perspektívne trhy Číny by malo smerovať 20 mld. kWat/hodín ročne, no zatiaľ tomu bránia chýbajúce zariadenia na prenos energie a rovnako nie je stanovená ani cena. Aj keby sa do rozhovorov rada zamiešala od RAO nezávislá Irkutskenergo, pravdepodobnejší vyzerá variant podpisu kontraktu medzi štátnou energetickou spoločnosťou Číny a pološtátnou RAO. Jediné vrásky, ktoré Čubajsa môžu trápiť, by mali byť z toho, že Čína do svojho plánu na najbližších päť rokov vôbec nezahrnula výdavky na stavbu takejto trasy na prenos energie z RF.

Schodnejšie preto vyzerá variant dodávok energie do Japonska, kde už Čubajs uzavrel príslušné kontrakty s gubernátorom Sachalinskej oblasti Igorom Farchutdinovom. Tam by mala byť postavená stanica s výkonom 4000 megawattov a dodávky energie by sa uskutočňovali cez La Perousov prieliv. Lenže, napriek tomu, že projekt vyzerá bezproblémový a stanica by fungovala na základe tamojších dodávok plynu, ktorý ťažia konzorciá Sachalin-1 a Sachalin-2, Rosnefť ešte nedal konečné slovo, či bude plyn predávať RAO JES alebo ho radšej priamo exportuje na ostrov Hokkaido.

Pre Čubajsa je to možno rafting cez kaskády, ale sladké víťazstvo v podobe miliardových dolárových ziskov minimalizuje celý risk. Najmä, keď je ponúkaná lacná elektrická energia na to, aby sa postarala o silnú konkurenciu najmä pre európskych kolegov. Aj preto prekvapil vyhlásením, že možno SNŠ zostane bez svetla a aktivity bude smerovať na starý kontinent. RAO JES Ruska už skutočne vykrúca žiarovky v Kazachstane (kým v roku 1998 dosahovali dodávky 2639,3 mil. kWatt/h, v minulom roku to už bolo len 2106,7 mil. kWatt/h ročne) a Gruzínsku (zo 156,9 mil. kWatt/h klesli na 73.9 mil. kWatt/h za rovnaké obdobie). Keďže Ukrajina je dlžná spoločnosti 83,8 mil. USD, tá zostala bez dodávok úplne. Hoci príjem z exportu energie susedom dosiahne aj v budúcom roku okolo 165 mil. USD a napríklad s Gruzínskom počíta RAO JES Ruska pri výstavbe zariadení na prenos elektrickej energie do Azerbajdžanu a Turecka, Čubajs je plne rozhodnutý naďalej pokračovať v skracovaní týchto dodávok.

Ako však poznamenal napríklad denník Kommersant Daily, lacnú ruskú elektrickú šťavu by mohli využívať mnohé silné európske krajiny aj na drahší reexport (ceny skutočne kolíšu - napr. v Škandinávii sa pohybujú za 0,015 USD za kWatt/h, kým v Španielsku je za rovnaké množstvo cena 0,035 USD). Tým by sa ešte viac zdvihli zisky RAO JES. Avšak, poznamenáva ďalej denník, Štátna duma stále odsúva prijatie tzv. energetickej charty, ktorá by vytvorila efektívny energetický trh, ktorý by sa skostnateno nedržal schémy národného delenia, ale by pristál na legislatívnej pôde európskej liberalizácie. Hoci RAO JES bránia prílišným aktivitám aj technické problémy, ako nedostatok zariadení na prenos energie, hlavný problém je v inom. Len nedávno druhý muž na ministerstve energetiky V. Kudrjavov povedal, že export energetiky musí kopírovať celoruské záujmy. Takže najbližšia exportná budúcnosť RAO JES bude zrejme odkázaná aj na tento názor, ktorý umocnilo ešte ministerstvo ekonomického rozvoja: „Plne chápeme ideu RAO, že elektrická energia je hodnotný tovar a ešte lepšie je ju predávať, ak jej mať nadbytok. Ale v prvom rade je potrebné riešiť problémy regiónov.“

Slávka Blazseková