Rozpočet: slová a činy...

Komentuje Peter Višváder

Vláda má v návrhu štátneho rozpočtu a celého okruhu verejných financií znížiť črtajúci sa schodok o takmer 20 miliárd korún. Či je úspechom alebo neúspechom to, že sa kabinet hneď po prvom rokovaní na túto tému dopracoval asi k 50-percentným škrtom z tejto sumy, to je predčasné a irelevantné. Po prvé, rozhodne výsledok, teda konečný návrh štátneho rozpočtu a percentuálny podiel jeho schodku vo vzťahu k HDP, ktorý by nemal podľa vládneho uznesenia z jari tohto roku prekročiť 3,5 až 4 %. Po druhé, vláda si hneď po svojom nástupe dala za cieľ už na rok 1999 znížiť deficit na 2 % HDP. No a teraz sa má čo obracať, aby neprekročila hranicu 5 %, prípadne, ak by sa do príjmov zarátalo 8 mld. Sk výnosov z privatizácie, dokonca 6 % HDP.

Každý minister dostal za domácu úlohu do týždňa pripraviť návrhy na zefektívnenie výdavkov svojho rezortu. Aj napriek slovám podpredsedu I. Mikloša, že vláda sa zhodla na priorite dodržať stanovený limit podielu schodku na HDP, je jeho optimizmus, že sa to skutočne aj podarí, postavený doslova na vode. Potvrdil to doterajší prístup rezortných šéfov. Nielenže opäť, ako každý rok, nimi navrhované výdavky v rámci rezortov vysoko presahujú predpokladané príjmy, ale ešte aj tvrdia, z nich nemožno škrtať. Okrem toho boli rozšafní aj pri stanovovaní priorít. Ak ich je niekoľko desiatok v každom rezorte, potom si buď robia srandu, alebo nechápu pojem slova priorita. Doterajšie počínanie ministrov teda jasne neguje optimizmus I. Mikloša. Kým on hovorí iba o predpoklade, že sa podarí dosiahnuť zhodu, resp. že ministri sa deklaratívne zhodli na priorite neprekročiť daný limit, oni zatiaľ konajú úplne opačne.

Ostáva teda jediná možnosť. Nie dohoda členov vlády, ale kto z koho. Autorita či kompetencie vicepremiéra I. Mikloša a ministerky financií B. Schmögnerovej sú v rámci vlády jednoznačne dané. Navrch majú tí, ktorí za návrh rozpočtu zodpovedajú. Je tu však ešte aj tá možnosť, že ministri sa budú viac ako členovia vlády cítiť straníkmi. To nevylučuje tlaky či prípadné rozpory v rámci koaličnej rady. Cez ne vedie cesta k toľko diskutovanému použitiu príjmov z privatizácie. Toľko fakty, aj napriek tomu, že po prvom rokovaní ministerka financií túto možnosť jednoznačne odmietla a nasmerovala takto získané peniaze len na rozvojové programy. Mimochodom, to sa hovorilo aj pred tohtoročným rozpočtom. A ako to dopadlo...?