Achillovou pätou je strojárstvo

Miesto strojárstva v štruktúre slovenského priemyslu

Význam strojárstva v ekonomike Slovenska je daný jeho špecifickým poslaním v celom národohospodárskom komplexe. V podmienkach, keď vedecko-technické poznatky vytvárajú novú základňu dynamických komparatívnych výhod, a tým aj cestu, ako sa vyrovnať s problémom relatívnej nedostatočnosti prírodných zdrojov, sa stávajú strojárske výroby v širokom zmysle slova hlavným poľom úsilia na dosiahnutie prosperity celej slovenskej ekonomiky.

Postavenie strojárstva

Charakteristika postavenia strojárstva v slovenskej ekonomike je rozdielna v závislosti od ekonomických veličín, ktoré v tejto relácii použijeme. Za základné kritérium preto považujme jeho podiel na zamestnanosti a exporte.

Vývoj zamestnanosti odvetvia v relácii s počtom pracovníkov v ekonomike SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:

1996 1997 1998 1999 Index 99/96

Počet pracovníkov - SR spolu 2 036 400 2 040 900 2 032 100 1 988 200 97,6

Počet pracovníkov - strojárstvo 129 524 127 002 119 662 109 434 84,5

Podiel strojárstvo/SR

% 6,4 6,2 5,9 5,5 85,9

Počas celého obdobia pokračoval v strojárstve pokles zamestnanosti oveľa razantnejšie ako v ekonomike SR celkovo. Popri všeobecne známych príčinách ho spôsobil však aj pokles nárokov na pracovnú silu v nových programoch a nástup novej logistiky do výrobného procesu, znižovanie rozsahu vedľajších činností, zapájanie sa do distribučných reťazcov a podstatné obmedzovanie objemu zásob.

Zásadný obrat nastal v exportnej výkonnosti, ktorej vývoj za roky 1997 - 1999 bol nasledujúci:

1997 1998 1999

Vývoz SR spolu/mld. Sk 324 377,8 422,3

Vývoz strojárstva/mld. Sk 83,6 124,6 145,8

Podiel strojárstvo/SR spolu/% 25,8 33,0 34,5

Rozhodujúci podiel na tomto náraste mala výroba dvojstopových motorových vozidiel, ktorej podiel na dodávkach na vývoze odvetvia vzrástol zo 42,5 % v roku 1996 na 54,9 % v roku 1999. Strojárstvo ako celok jednoznačne potvrdilo svoje postavenie silne proexportne orientovaného odvetvia.

Hoci v rozvinutých trhových ekonomikách má podiel spracovateľského priemyslu na HDP klesajúci trend, na Slovensku si odvetvie strojárstva v zásade udržiava svoj stabilný vysoký podiel tak v ekonomike celkovo, ako aj v spracovateľskom priemysle, ktorý je nosnou časťou priemyslu SR.

Postavenie strojárstva v priemysle SR v rokoch 1996 - 1999 merané tržbami spolu bez DPH a SD:

1996 1997 1998 1999 Index 99/96

priemysel SR/mil. Sk 526 699 580 100 651 220 696 765 132,3

Strojárstvo/mil. Sk 90 308 97 332 138 104 142 812 158,1

Podiel strojárstvo/priemysel SR 17,1 16,8 21,2 20,5 119,9

Nevyhnutnosť riešiť prezamestnanosť, zníženie využitia kapacít zbrojnej výroby a redukcia obslužných činností sa premietala do poklesu počtu pracovníkov, ktorý bol väčší ako v celom priemysle.

1996 1997 1998 1999 Index 99/96

Počet pracovníkov - priemysel SR 512 943 506 788 481 869 460 361 89,7

Počet pracovníkov - strojárstvo 129 524 127 002 119 622 109 434 84,5

Podiel strojárstvo/priemysel SR 25,3 25,1 24,8 23,8 94,1

Znižovanie počtu pracovníkov sa premietlo popri absolútnom raste PH aj do vývoja mesačnej produktivity práce z pridanej hodnoty. V dynamike tohto rastu odvetvie predstihlo celý priemysel o 24,3 %.

Rozvoj automobilovej výroby nielen v podobe finálnej produkcie, ale aj v raste produkcie podzostáv, skupiny dielcov, sa premietol do zásadného posilnenia pozície odvetvia ako silne proexportne orientovaného.

1997 1998 1999

Vývoz - priemysel SR/mil. Sk 317 917 369 566 413 262

Vývoz - strojárstvo 83 600 124 600 145 800

Podiel strojárstvo/priemysel SR 26,3 33,7 35,3

V roku 1999 sa po prvý raz dosiahlo pozitívne zahraničnoobchodné saldo 12,2 mld. Sk.

Výsledky za 1. polrok 2000

Základné údaje obsahuje tabuľka Vývoj vybraných ukazovateľov odvetví strojárskeho priemyslu za máj 2000. Štatistika zatiaľ nemá spracované údaje za 1. polrok 2000.

Vývoj vybraných ukazovateľov odvetví strojárskeho priem. za máj 2000

Ukazovateľ M. j. OKEČ Skutočnosť/rok

1. štvrťrok 1999 1. štvrťrok 2000 Index 00/99 máj 1999 máj 2000 index 5.00/5.99

Tržby z priemyselnej činnosti* mil. Sk 28-KK 4 451,4 4 967,8 111,6 7 959,2 8 723,3 109,6

29-SP 8 105,3 8 980,7 110,8 14 710,8 15 578,7 105,9

331-ZCH 260,4 293,5 112,7 479,4 521,6 108,8

34-MV 18 808,4 22 476 119,5 32 107,0 37 950,5 118,2

35-ODZ 1 879,3 2 311,5 123,0 2 948,9 3 311,6 112,3

STRP 33 504,8 39 029,5 116,5 58 205,3 66 085,7 113,5

Priem. výroba 123 700,5 137 307,6 92,2 217 075,8 235 527,2 108,5

Priemysel SR spolu 144 206,1 158 482,5 92,4 248 391,7 268 759,8 108,2

Vývoz** mil. Sk 28-KK 3 609,28 4 182,61 115,9

29-SP 8 094,85 11 189,06 138,2

331-ZCH 236,3 244,7 103,6

34-MV 17 487,6 23 186,76 132,6

35-ODZ 1 908,06 2 143,48 112,3

STRP 31 336,1 40 946,6 130,7

Priem. výroba 89 069,86 118 530,17 133,1

Priemysel SR spolu 89 664,59 119 796,97 133,6

Priemerný evidenčný počet pracovníkov osoby 28-KK 25 029 23 002 91,9 24 656 23 251 94,3

29-SP 60 766 52 623 86,6 60 121 52 185 86,8

331-ZCH 2 644 1 896 71,7 2 661 1 916 72

34-MV 14 787 14 846 100,4 14 746 14 938 101,3

35-ODZ 11 232 9 480 84,4 11 092 9 395 84,7

STRP 114 458 101 847 89,0 113 276 101 685 89,8

Priem. výroba 407 087 381 033 93,6 403 774 381 567 94,5

Priemysel SR spolu 472 115 442 844 93,8 468 633 443 327 94,6

Produktivita práce z tržieb z priemyselnej činnosti***tis. Sk/prac. za rok 28-KK 178 216 121,3 116,2 375,2 116,2

29-SP 134 171 127,6 244,7 298,5 122

331-ZCH 99 155 156,6 180,1 272,2 151,1

34-MV 1 272 1 514 119,0 2 176,9 2 540,5 116,7

35-ODZ 168 244 145,2 265,8 352,5 132,6

STRP 293 384 131,1 2 983,7 3 838,9 128,7

Priem. výroba 304 361 118,8 537,7 617,3 114,8

Priemysel SR spolu 306 358 117,0 530,4 606,2 114,3

Priemerná mesačná mzda Sk 28-KK 11 242 11 309 100,6 11 006,2 11 523,5 104,7

29-SP 9 583 10 877 113,5 9 935,7 11 197,5 112,7

331-ZCH 9 829 11 677 118,8 9 968,6 11 822,8 118,6

34-MV 12 386 14 553 117,5 12 649,5 15 065,6 119,1

35-ODZ 9 744 10 806 110,9 10 089,9 10 755,8 106,6

STRP 10 557 11 845 112,2 10 730 12 074 112,5

Priem. výroba 9 861 11 142 113,0 10 160,8 11 471,5 112,9

Priemysel SR spolu 10 159 11 449 112,7 10 493,5 11 868,1 113,1

____________________________________

* - do roku 1998 sledované ako predaj spolu

** - do roku 1998 sledované ako vývoz organizácií nad 20 pracovníkov, od 1999 vývoz spolu podľa colnej štatistiky

*** - do roku 1998 sledované ako produktivita práce z predaja spolu bez DPH a SD

Zdroj: Informačný bulletin MH SR (organizácie s 20 a viac pracovníkmi)

KK - výroba kovových konštrukcií okrem výroby strojov

ZCH - výroba zdravotníc. a chirurgic. prístrojov a zariadení

ODZ - výroba ostatných dopravných zariadení

SP - výroba strojov a prístrojov

MV - výroba dvojstopových motorových vozidiel a prívesov

STRP - strojársky priemysel

Skutočnosť/rok

OKEČ M. j. mil. Sk Vývoz** Dovoz** Saldo

apríl 2000 apríl 2000

28-KK 5 569,9 5 350,4 219,5

29-SP 14 713,1 18 876,2 -4 163,1

331-ZCH 333 825,2 -492,2

34-MV 33 280,5 18 839,4 14 441,1

35-ODZ 2 779,5 2 506,6 272,9

Strojárstvo SR 56 676,0 46 397,8 10 278,2

Podiel strojárstva na vývoze priemyslu SR dosiahol viac ako 34 %.

Okrem osobných automobilov ďalšími významnými položkami strojárskeho vývozu je príslušenstvo motorových vozidiel, zariadenia a súčiastky na rozvod elektriny, koľajové vozidlá, lode, chladničky, mrazničky, práčky a ohrievače vody. Na druhej strane pokles významu vo vývoze zaznamenali lekárske prístroje a nástroje, nákladné automobily a zbrojná technika. Stagnoval aj vývoz stavebných a zemných strojov, ložísk, prístrojov a zariadení pre domácnosť, prívesov, návesov a kontajnerov.

Využiteľnosť kapacít

V celom odvetví je veľmi rozdielna úroveň využívania kapacít. Popri nových kapacitách vybudovaných so zahraničnými investíciami sú lokálne vyťažené kapacity vo výrobe komponentov pre automobilový priemysel, kooperačnej výroby v oblasti zvárania a skupín výrobkov pre podzostavy stav. a cestných strojov. Otvorené naďalej ostáva využitie kapacít pre zbrojnú výrobu, nákladné automobily, zdravotnícku techniku a vzduchotechniku.

V rokoch 1996 - 1999 sa postupne profilovali nosné pododvetvia strojárstva, ktorých motorom sa v súlade s prijatým programom stal rozvoj automobilovej výroby. V súlade s týmto trendom sa rozvíjajú nové kapacity - v kategórii obstaraných investícií za 36 675 mil. Sk, pričom vo výrobe dvojstopových automobilov to bolo až 16 201 mil. Sk, t. j. 44,2 %. Ostatné pododvetvia prakticky stagnovali, resp. objem obstaraných investícií v roku 1999 bol nižší ako v roku 1996 (napr. výroba strojov a prístrojov, ostatné dopravné zariadenia). Vývoj v tejto kategórii charakterizuje skutočnosť, že rozsiahlejšie investície sa uskutočňujú len na báze zahraničného kapitálu a postupne nastáva morálne a fyzické zastarávanie infraštruktúry odvetvia.

Záväzky po lehote splatnosti

Nevyvážený vývoj odvetvia v uplynulom desaťročí sa jednoznačne premietol i do finančno-analytických ukazovateľov za roky 1996 - 1999. Reštrukturalizácia rozhodujúcich podnikov strojárstva sústredených v DMD Holding, a. s., vrátane neúspechu výroby kompresorov v Calexe, a. s., Zlaté Moravce sa odrazila na hospodárskom výsledku pred zdanením, ktorý v kategórii výroba strojov a prístrojov vykázal stratu od 5,3 mld. Sk v roku 1996 cez 7,6 mld. v roku 1997 až po 10,3 mld. Sk v roku 1998. Až nástup produkcie finálnej výroby osobných automobilov znížil stratu odvetvia v roku 1999 na 1,1 mld. Sk. V roku 1999 pohľadávky po lehote splatnosti predstavovali 13,4 mld. Sk a záväzky po lehote splatnosti 28 mld. Sk.

Negatívny hospodársky výsledok v jednotlivých veľkých podnikoch zatieňujú aj pozitívny obrat, ktorý nastal v celom rade organizácií. Kladný hospodársky výsledok dosiahla v roku 1999 len výroba dvojstopových motorových vozidiel +2,6 mld. Sk a výroba kovových konštrukcií +0,8 mld. Sk.

Odvetvie ako celok sa nachádza v prvotnej platobnej neschopnosti, pretože záväzky po lehote splatnosti sú každý rok vyššie ako pohľadávky a ich index vzrástol z 1,08 v roku 1996 na 2,09 v roku 1999 (podiel záväzky/pohľadávky). Nepriaznivá situácia je hlavne vo výrobe strojov a prístrojov, kde pohľadávky po lehote splatnosti klesli indexom 0,89, ale záväzky po lehote splatnosti narástli o 46,3 %.

Východisko: investície

Nositeľmi rozvojových impulzov v strojárstve SR sa stali vstupy strategických investorov – okrem Volkswagenu je to najmä Whirpool, Emerson, INA, Siemens, Witzemann a Sauer a Sachs, ktorí vybudovali nové kapacity orientované na dodávky na export a zásadne ovplyvňovali úroveň technológie, logistiky, výrobných procesov nielen v rámci vlastných organizácií, ale vyvinuli tlak aj na dodávateľov polotovarov, skupín, a to najmä v úrovni kvality a riadenia.

Najvýznamnejší zahraniční investori v strojárstve SR

- Volskwagen Slovakia, a. s., Bratislava, ktorý dynamicky zvyšuje svoje výrobné kapacity, pričom umiestňuje výrobu aj do ďalších časti Slovenska. V roku 1998 sa produkcia oproti roku 1997 zvýšila dva a pol násobne a do konca roku 2000 sa plánuje ďalšie zdvojnásobenie výroby Volkswagenu v SR;

- SAUER SUNDSTRAND - hydraulické systémy mobilných strojov v Považskej Bystrici a Dubnici;

- INA WERKE SCHAFFLER AG - výroba jedno- a dvojradových guľôčkových ložísk, dielce pre ihlové ložiská, motodielce v podniku INA Kysuce;

- SACHS Trnava, s. r. o. - výroba spojok pre osobné, nákladné automobily a traktory;

- VAP, a. s., Prešov - výroba brzdových systémov pre osobné automobily pre koncern Volkswagen;

- Whirpool Slovakia, a. s. - výroba automatických práčok;

- význačný je objem investícií v závode AUTO Martin, kde sa výroba prevodoviek začne v apríli tohto roka. V rámci tohto projektu objem investícií v I. etape je 1,7 mld. Sk, pričom sa vytvorí 500 pracovných miest.

V roku 1999 sa v automobilovom priemysle preinvestovalo asi 7,2 mld. Sk. Podpora automobilového sektora sa zabezpečovala aj z prostriedkov PHARE v hodnote 160 000 EUR.

V roku 2000 sa predpokladá rozšírenie a zavedenie výroby komponentov a príslušenstva i v ďalších subdodávateľských firmách na Slovensku. Ide napr. o výrobu sedačiek a poťahov pre osobné automobily Johnson Controls v Bratislave a v Martine, obloženie dverí osobných automobilov Sommer Alibert, hliníkové odliatky pre automobilový priemysel v ZSNP Žiar nad Hronom atď.

Rozhodujúcou investičnou akciou v automobilovom priemysle v roku 2000 bude vytvorenie industriálnej zóny v lokalite Záhorie, kde sa v náklade 3 mld. Sk predpokladá vybudovať 80 tis. m2 výrobných plôch a vytvoriť 1200 pracovných miest. Skončenie výstavby sa plánuje v januári 2001.

Pozitívny vývoj možno vidieť aj v ďalších organizáciách, ktoré nastúpili cestu vlastného rozvoja. Ide napríklad o Slovenské energetické strojárne Tlmače, TRENS Trenčín, T.O.S. Galanta, VSS Košice, CSM Tisovec, Novostroj-ZTS Lučenec, KLF-ZVL Kysucké Nové Mesto, AVC Čadca, ŽOS Zvolen, Konštrukta Industry Trenčín a ďalší.

Pripravujú sa aktivity orientované na využitie výrobných zariadení a ľudských zdrojov spoločnosti ZTS TEES Martinské strojárne a ZTS TEES Motory v spolupráci s firmou Lombardini a oživenie zlievarenskej výroby v areáli Martinmetal, a. s. v konkurze v Martine. Rozbehli sa rokovania o vstupe strategického partnera do Nového Calexu, a. s.

Reštrukturalizácia DMD holdingu

Do pôsobnosti DMD holding, a. s., Trenčín patrí niekoľko desiatok spoločností, v ktorých má DMD holding, resp. jeho dcérske a pridružené spoločnosti majetkovú účasť s rôznym percentuálnym podielom vlastníctva akcií.

Štruktúra akcionárov DMD holding, a. s., Trenčín je nasledujúca:

Akcionár Podiel na ZI (%)

MH SR 21,65

FNM SR 19,73

VÚB, a. s. 0,91

SPP, š. p. 7,30

SE, a. s. 3,23

SLSP, a. s. 2,22

PB, a. s. 0,18

DMD PROGRES, a. s. 41,95

DMD FIN, a. s. 2,74

CREDIT, a. s. 0,09

Z tejto štruktúry je zrejmé, že rozhodujúcu časť akcií vlastnia subjekty v priamej pôsobnosti štátu. Spoločnosť DMD PROGRES, a. s., Trenčín vlastniaca 41,95 % akcií DMD holding, a. s., je dcérskou spoločnosťou DMD holding, a. s. (DMD holding, a. s., vlastní 95,05 % akcií DMD PROGRES, a. s.).

V ôsmich spoločnostiach v pôsobnosti DMD holding, a. s., má priamu majetkovú účasť MH SR. Ide o ZTS Dubnica nad Váhom plus, a. s., Konštrukta Industry Trenčín, a. s., Konštrukta Defence Trenčín, a. s., ZVS Dubnica, a. s., ZTS Dubnica nad Váhom, a. s. v konkurze, ZTS TEES Martin, a. s. v konkurze, DMD Invest, a. s., Trenčín, v ktorých má v každej 66 % akcií a ZTS VVÚ Martin, a. s. v konkurze, kde má 63 % akcií.

FNM SR má tiež priame majetkové účasti v niektorých dcérskych spoločnostiach DMD holding, a. s., Trenčín.

Na ministerstve hospodárstva SR prevládol názor, že majetkové účasti kontrolované štátom je žiaduce v koordinácii s FNM SR odpredať a ešte pred privatizáciou sprehľadniť majetkové účasti v spoločnosti DMD holding. Reštrukturalizácia DMD spočíva v zlúčení niektorých dcérskych spoločností so spoločnosťou DMD holding pri zachovaní materskej akciovej spoločnosti. Cieľom zjednodušenia štruktúry „malej DMD GROUP“ je vytvoriť jednotnú riadiacu os všetkých činností, ktoré zabezpečujú chod holdingu.

Napokon základom politiky podpory zahraničných investícií je vytvoriť transparentné a stabilné podnikateľské prostredie s jasnými pravidlami pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže a vytváranie zjednodušených procedurálnych postupov.

Spracovala Zdena Rabayová