Novela Zákonníka práce

Zákonník práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) sa dopĺňal:

zákonom č. 244/2000 Z. z. a

zákonom č. 245/2000 Z. z.

Zákonom č. 244/2000 Z. z. sa ustanovenie § 58a Zákonníka práce týkajúce sa hromadného prepúšťania doplnilo odsekom 12, ktorý ustanovil výnimku pre zamestnávateľov vykonávajúcich hromadné prepúšťanie, ktorí sú v konkurze.

Hromadné prepúšťanie

O hromadné prepúšťanie ide v prípadoch, ak zamestnávateľ v období 90 dní najmenej s 20 zamestnancami rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov - z tzv. organizačných dôvodov. Podľa tohto nového odseku ustanovenia § 58a Zákonníka práce zamestnávateľovi, u ktorého súd rozhodol o vyhlásení konkurzu podľa § 13 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, sa skracuje lehota prerokovania opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu, alebo ho obmedzujú a ktoré s príslušným odborovým orgánom alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má zamestnávateľ povinnosť ich prerokovať priamo so zamestnancami, z dvoch mesiacov na jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ide najmä o prerokovanie možnosti umiestnenia zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to po predchádzajúcej príprave, ako aj o opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na tento účel je zamestnávateľ povinný príslušnému odborovému orgánu alebo zamestnancom poskytnúť potrebné informácie a písomne ich informovať najmä o

dôvodoch hromadného prepúšťania,

počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

dobe, po ktorú sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,

kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

Odpis písomnej informácie o uvedených skutočnostiach zamestnávateľ doručí zároveň aj príslušnému okresnému úradu práce, t. j. v mieste sídla zamestnávateľa. Po prerokovaní hromadného prepúšťania s príslušným odborovým orgánom alebo zamestnancami predkladá zamestnávateľ písomnú informáciu o výsledku prerokovania:

okresnému úradu práce,

príslušnému odborovému orgánu alebo zamestnancom.

Príslušný odborový orgán alebo zamestnanci môžu okresnému úradu predložiť akékoľvek pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.

Dohody o vykonaní práce

Zákonom č. 245/2000 Z. z. sa zmenilo znenie ustanovenia § 236 ods. 2 Zákonníka práce. Zmena sa týka formy uzatvárania dohody o vykonaní práce. Od 1. augusta 2000 je zamestnávateľ povinný uzatvárať (nielen dohodu o pracovnej činnosti, ale) aj dohodu o vykonaní práce písomne, pretože inak je neplatná. V dohode sa musí vymedziť:

pracovná úloha,

odmena za jej vykonanie,

čas, v ktorom sa má pracovná úloha vykonať.

Ak rozsah práce nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy, zamestnávateľovi je stanovená povinnosť uviesť rozsah práce podľa § 236 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. rozsah neprevyšujúci 100 hodín v kalendárnom roku.

Podľa § 50 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb. do tohto rozsahu sa nezapočítava doba prác vykonávaných zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kalendárnom roku na základe inej dohody o vykonaní práce, a to

príležitostných komparzových a príležitostných pomocných manuálnych prác pre film, televíziu a rozhlas,

spolupráce autora pri rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní jeho vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, pretože inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. V takom prípade, ak by zamestnancovi vznikla škoda, zamestnávateľ je povinný ju nahradiť. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Účastníci dohody sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej pracovnej úlohy. Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy, nároky na odmenu primeranú vykonanej práci, pokiaľ môže zamestnávateľ jej výsledky použiť a nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov nezanikajú, ale sa stávajú súčasťou dedičstva.

Výkon pracovnej činnosti na základe dohody o vykonaní práce účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nikdy nezakladá. Z tejto skutočnosti vyplýva, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za zamestnanca, za študenta, za poberateľa starobného dôchodku, za poberateľa invalidného dôchodku, ani za poberateľa výsluhového dôchodku poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí. Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti z dohody o vykonaní práce neplatí ani zamestnanec, ani poberateľ starobného dôchodku, ani poberateľ invalidného dôchodku, ani poberateľ výsluhového dôchodku (tabuľka č. 1).

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti z dohody o vykonaní práce neplatí ani študent.

Iná situácia je v prípade pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi zamestnávateľom a študentom na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Podľa výkladu Všeobecnej zdravotnej poisťovne študenti-nezaopatrené deti, ak uzavrú dohodu o vykonaní práce a ich mesačná odmena presiahne výšku 3000 Sk, sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny, a to vo výške 13,7 % z vymeriavacieho základu (§ 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z. a § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 56/1999 Z. z.). V tomto prípade sú študenti povinní splniť si aj oznamovaciu povinnosť, a to do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu platiť za nich poistné (tabuľka č. 2).

Tabuľka č. 1:

Dohoda o vykonaní práce medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo medzi poberateľom starobného (invalidného, resp. výsluhového) dôchodku a zamestnávateľom

Zamestnanec Zamestnávateľ

alebo poberateľ starobného dôchodku

alebo poberateľ invalidného dôchodku

alebo poberateľ výsluhového dôchodku

Nemocenské neplatí neplatí

poistenie

Dôchodkové neplatí neplatí

zabezpečenie

Zdravotné neplatí neplatí

poistenie

Príspevok

na poistenie neplatí neplatí

v nezamestnanosti

Tabuľka č. 2:

Dohoda o vykonaní práce medzi študentom a zamestnávateľom

Študent Zamestnávateľ

Nemocenské neplatí neplatí

poistenie

Dôchodkové neplatí neplatí

zabezpečenie

Zdravotné neplatí (príjem nižší ako neplatí

poistenie 3000 Sk)

13,7 % (príjem vyšší ako

3000 Sk)

Príspevok

na poistenie neplatí neplatí

v nezamestnanosti