Štátu nezáleží na úniku peňazí

Až 60 % odevov a textilu sa k nám dováža nelegálne

Odevný a textilný priemysel má síce na Slovensku veľkú tradíciu, ale začínajú sa vynárať obavy, čo s ním bude, keď Slovensko vstúpi do Európskej únie. Odpoveď je jednoduchá - dopadne to tak, ako to teraz vyzerá v štátoch EÚ. To znamená, že nastane v ňom ďalšia recesia. Veľmi pravdepodobný scenár môže byť takýto: Vstupom do EÚ sa zvýši životná úroveň ľudí, a teda aj zárobkov, čo je však osobitne pre túto brandžu nezaujímavé, lebo sa to automaticky premietne do cien produkcie. Obchodníci budú hľadať lacnejšiu pracovnú silu, takže prijatím SR a ďalších štátov do únie sa produkcia tohto odvetvia ešte viac presunie do krajín tretieho sveta, najmä Ázie. O prácu tak môže prísť podstatná časť zamestnancov textilného a odevného odvetvia na Slovensku, ktoré zamestnáva asi 10 % pracovníkov v rámci spracovateľského priemyslu. To pravdepodobne spôsobí zvýšenie regionálnej miery nezamestnanosti, najmä žien. Je to však ťažko ovplyvniteľný postup a dôsledky vidieť už teraz, povedzme aj na príklade Nemecka. Na ňom sa dá ilustrovať, ako klesla zamestnanosť a produkcia v odvetviach odevného a textilného priemyslu. Po spojení oboch nemeckých štátov neostalo z odevného priemyslu bývalej NDR takmer nič. Na jej území funguje asi päť výrobných firiem ako pobočné závody veľkých podnikov niekdajšieho západného Nemecka, pričom však treba povedať, že v Lipsku bolo vytvorené nové módne obchodné centrum a kontraktačné miesto s orientáciou na Východ.

Problematická ochrana

Ochrana trhu v tejto oblasti je u nás veľmi problematická a vyzerá to tak, akoby oň nemal nikto záujem. A to začnúc vládou a končiac spotrebiteľmi, ktorých finančná situácia tlačí do kúpy lacnejších tovarov. V praxi neplatí to známe porekadlo – nie som taký bohatý, aby som kupoval lacné (nekvalitné) veci. Odhaduje sa, že až 60 percent tovaru tohto druhu, neraz mizernej akosti, sa na Slovensko dostáva nelegálnym či podvodným spôsobom, alebo prichádza v podobe obnoseného šatstva, ktoré je bez akejkoľvek kontroly, napríklad aj hygienickej.

Limitné ceny

Lepšia ochrana nášho domáceho trhu by však bola zaujímavá nielen z hľadiska slovenských výrobcov, ale aj z hľadiska štátneho rozpočtu. Pri nelegálnom dovoze sa strácajú nemalé sumy na DPH a clách. Asociácia textilného a odevného priemyslu (ATOP) SR sa snaží, zatiaľ bezvýsledne, presadiť stanovenie tzv. limitných cien. To znamená, že pre výpočet uvedených poplatkov by podľa nej nemala byť rozhodujúca suma, ktorá je uvedená na faktúre, teda to, čo dovozca deklaruje, že za tovar vonku zaplatil. Colníci by mali prestať brať do úvahy na vyrubenie cla a stanovenie DPH cenu na faktúre, ale mali by akceptovať ceny týchto produktov na domácom trhu.

Sprísniť kontrolu

Ako nám povedal Ing. Pavol Jakubík z ATOP, je predsa rozdiel, ak sa colné a iné poplatky vyrátajú napríklad pri jednom páre „ázijských“ nekvalitných ponožiek z 80 halierov, ako je neraz uvedené na faktúre, alebo z trinástich až pätnástich korún, čo je u nás približná výrobná cena tohto tovaru bez prirážok a obchodných marží. Táto cena zodpovedá aj úrovni cien vo väčšine štátov EÚ. Našim výrobcom sa pri súčasnej situácii, ktorá je zatiaľ štátu akoby ľahostajná, ťažko konkuruje, pričom nejde len o ponožky, ale vôbec o tovar, ktorý sa predáva na našich „blšákoch“, a toho nie je vôbec málo. Asociácia, ako zdôraznil P. Jakubík, by uvítala, keby obchodná inšpekcia, finančná polícia a colná správa sprísnili kontrolný režim všetkých tovarov, ktoré sa takýmto spôsobom dostávajú na trh.

Vladimír Turanský