Mladý vedec bielou vranou?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Podľa štatistických údajov o uplatnení absolventov vedeckovýskumných odborov, z desiatich iba dvaja zostávajú pracovať v odbore, ostatní hľadajú prijateľnejšie ocenenie v zahraničí alebo idú robiť dílerov do firiem... A tak zabíjajú vzdelanie, ktoré získali. Návraty k vede sú totiž veľmi zložité a neraz aj nemožné. Odborníci z vedeckých ústavov i výskumných pracovísk na vysokých školách už dlho upozorňujú, že veda je u nás „na hrane“. To, že sme dnes neraz závislí od zahraničných grantov, čo je vlastne jediná možnosť, ako získavať väčšie množstvo peňazí, nemôže byť dlhodobé. Ekonomické podmienky začínajúceho vedca (nie však iba jeho) sú alarmujúce. Absolventi vysokých škôl dnes čoraz častejšie riešia dilemu, čo ďalej. A odlev mozgov do zahraničia začína opäť naberať na intenzite.

Akú možnosť uplatnenie má v tejto krajine človek po vysokej škole, rozhodnutý zaoberať sa vedou? Prvý stupienok je doktorát či kandidátsky titul. Potom „zháňanie“ grantu na vedeckú prácu a, samozrejme, pretĺkanie sa životom. Dvaja talentovaní absolventi v odbore fyzikálna chémia dva roky pôsobili v zahraničí. Podľa nich je celkom normálne, že ľudia cestujú za skúsenosťami, dôležité však je, aby sa vracali. Nielen domov, ale najmä do svojho odboru. Vonku zistili, že sa môžu venovať akademickej práci, aj chémia sa dá robiť za slušné peniaze, väčšinou na zákazky veľkých firiem. U nás to zatiaľ príliš nefunguje, aj keď prvé signály z podnikov s vyšším percentom zahraničného kapitálu už prichádzajú. Vymierajú teda slovenskí vedci? Skeptici hovoria, že dobre je na tom iba držiteľ grantu. Jedno je však isté: nie je možné financovať neperspektívny výskum. Pokiaľ sa však financovanie vedy dostane pod určitú úroveň, tak sa financie do nej vložené stávajú stratenými. Mnohí analytici upozorňujú, že v štátnom rozpočte sú síce pekné proklamácie o tom, koľko peňazí ide na vedu, ale je ich čoraz menej. Aká je perspektíva, bude vôbec v tomto štáte táto práca „chcená“? Ako z tejto patovej situácie? Jednu z možností vidia odborníci v stabilnom prepojení vysokých škôl s ústavmi akadémie.

Pre budúcnosť Slovenska je perspektíva vedy a vzdelania životne dôležitá. Ak sa rozhodneme, a vládne dokumenty to deklarujú, že by sme chceli byť porovnateľní so zdatnými krajinami Západu, potom musíme prenikavo zmeniť vzťah k vede a vzdelanosti vôbec. Jednoducho preto, že pokiaľ sa Slovensko nestane čo najrýchlejšie exportérom výrobkov vyhľadávaných na svetových trhoch, tak sme bez šancí.