Programový dokument strany Smer

Uverejňujeme skrátenú verziu, dokument schválili 9. decembra 2000 na slávnostnom sneme v Košiciach

1. Súčasná situácia v slovenskej ekonomike

Slovenská ekonomika môže byť charakterizovaná ako ekonomika, ktorá trpí nedostatkom kapitálu, nestabilitou podnikateľského prostredia, druhotnou platobnou neschopnosťou, nevymožiteľnosťou práva pri obchodných a majetkových sporoch, nefunkčnou reguláciou, napätým stavom vo verejných financiách, nedostatočným prílevom priamych zahraničných investícií a byrokraciou štátnej správy.

Po desiatich rokoch realizácie ekonomickej reformy na Slovensku a predtým v Česko-Slovensku, možno hodnotiť uskutočňovanú reformu ako neúspešnú, pretože sa nepodaril základný cieľ tejto reformy, a to zvýšiť výkonnosť slovenskej ekonomiky.

2. Verejné financie

Len pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov dáva predpoklady na akceleračný rozvoj hospodárstva. Smer v prípade účasti vo vláde bude realizovať makroekonomickú politiku výhradne štandardnými, medzinárodne overenými metódami.

Smer považuje za prioritu urýchlené zavedenie systému štátnej pokladnice ako efektívneho a transparentného systému riadenia štátnych financií.

Slovenská republika je v situácii, keď potrebuje vykonať komplexnú úpravu – rekodifikáciu súčasnej daňovej sústavy, ktorá je značne deformovaná ako výsledok mnohých parciálnych, účelových a nesystémových úprav. Základnou zásadou budúceho daňového systému musí byť – spravodlivý a jednoduchý daňový systém.

3. Podnikateľské prostredie

Smer sa bude zasadzovať za vytvorenie právnych predpokladov pre stabilné fungovanie podnikateľského prostredia. Regulačný rámec fungovania podnikateľského prostredia sa musí vyvarovať akýchkoľvek skokových riešení, pričom inštitucionálna podpora je veľmi dôležitá.

4. Bankový sektor

Budúcnosť bankového sektora je predurčená úspešnou privatizáciou dvoch najväčších komerčných bánk (SLSP a VÚB), ako aj problematickej IRB a Poštovej banky. Hlavná reštrukturalizácia uvedených bankových inštitúcií už prebehla a bude stáť asi 100 mld. Sk daňových poplatníkov. Prioritou vlády musí byť vyrovnanie sa s touto agendou.

Fungovanie centrálnej banky musí byť zabezpečené nezávisle od vlády, pričom nevyhnutne musí dôjsť k vyčleneniu bankového dohľadu, ktorý pripadne do kompetencie Úradu pre finančný trh (ÚFT). Ten bude v budúcnosti pôsobiť ako hlavný regulačný orgán pre bankový, poistný a penzijný trh, ako aj pre kolektívne investovanie, obchodovanie s cennými papiermi na kapitálovom trhu a tiež ako dôsledná kontrola podnikania nebankových subjektov.

5. Kapitálový trh

Smer považuje za prioritu rozvoj kapitálového trhu smerom k zvýšeniu transparentnosti, ochrane minoritných akcionárov a zamedzeniu insider obchodov, ako aj podporu kvalifikovanej regulácie.

Kapitálový trh má jednoznačný význam z hľadiska efektívnej alokácie kapitálu od subjektov, ktoré vlastnia kapitál a hľadajú alternatívy investovania k podnikom a spoločnostiam, ktoré potrebujú externé (cudzie) zdroje na pokrytie svojich investičných potrieb.

6. Systém dôchodkového (penzijného) poistenia

Miera solidarity v súčasnom systéme je len ťažko udržateľná. Treba zvážiť výhody prechodu zo systému sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenia pri uplatnení princípu osobných zásluh. Vzhľadom na disproporciu osôb v produktívnom a poproduktívnom veku, ako aj na vysokú mieru nezamestnanosti je zrejmé, že je nevyhnutné riešiť otázku deficitu základného sociálneho systému, čo vedie k zváženiu platieb, odvodov a daní do sociálneho systému. Ako najdôležitejšie sa javí potreba legislatívneho riešenia súčasného postavenia dôchodkového poistenia vo vzťahu k dôchodkovému pripoisteniu. Liberalizácia trhu dôchodkového pripoistenia s podporou štátu vo forme daňových úľav môže mať zásadný vplyv na rozvoj tohto produktu, čo následne vyrieši problém zaťaženosti štátneho rozpočtu pri stále sa zhoršujúcej demografickej štruktúre ekonomicky činného obyvateľstva.

7. Regulácia a liberalizácia cien

Smer bude štandardnými metódami vytvárať predpoklady a rámec pre fungovanie trhov, kde jeden alebo dva subjekty majú dominantné postavenie. Tým sa zamedzí deformácii trhu, ktorá by mohla mať za následok neadekvátne zvyšovanie cien. Ide hlavne o trhy, na ktorých pôsobia prirodzené monopoly ako telekomunikačný, káblovej televízie, energetický (elektrina, plyn a teplárenstvo), dopravný (železnice a cestná sieť) a vodárne a kanalizácie.

Postupná liberalizácia cien predstavuje jednu zo zásad hospodárskej politiky strany Smer. Deformované štátom regulované ceny treba postupne liberalizovať, avšak sociálne najslabšie skupiny musia byť legislatívne chránené, aby tieto dosahy nemali na nich likvidačný vplyv.

8. Podpora malého a stredného podnikania

Medzi priority hospodárskej politiky Smeru patrí podpora malého a stredného podnikania, ktoré je chrbticou trhového hospodárstva a predstavuje výrazný potenciál zamestnanosti. Preto treba malým a stredným podnikateľom vytvoriť rovnoprávne a primerané podmienky na podnikanie. Preto, ak bude mať Smer možnosť, bude presadzovať predovšetkým:

- znižovanie dane z príjmov podnikateľských subjektov,

- zrovnoprávnenie postavenia podnikateľa ako zamestnávateľa a štátu ako zamestnávateľa pri platbách poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie,

- zrovnoprávnenie postavenia podnikateľov a štátu pri daňovej povinnosti v oblasti vracania daňových preplatkov DPH,

- dostupnosť úverových finančných zdrojov na zabezpečenie investičných a prevádzkových potrieb malých a stredných podnikateľov stanoviť ako prioritu ministerstva financií,

- zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov v oblasti úľav z dane z príjmov,

- zlepšenie ochrany domáceho trhu a spotrebiteľa pred nadmerným, nelegálnym, nekvalitným alebo nesprávne deklarovaným dovozom,

- prehĺbenie štátnej podpory malému a strednému podnikaniu najmä v oblasti informácií o možnostiach medzinárodnej spolupráce a vývoji na svetových trhoch v oblasti daňového a úverového zvýhodnenia výrobných aktivít spracovateľského priemyslu voči nevýrobným (obchodné činnosti a ostatné služby).

9. Priemysel

Podpora štruktúrnej adaptácie priemyslu v rámci špecifickej priemyselnej politiky do roku 2010 by sa mala realizovať v týchto smeroch:

- podpora inovácií a moderných technológií,

- tesnejšie prepojiť štruktúru základného výskumu s predpokladaným štruktúrnym vývojom ekonomiky,

- pripraviť účinnejší systém podpory a pomoci vládnych agentúr inovujúcim a o inovácie sa pokúšajúcim firmám. Technologické centrá by mali šíriť technologické know-how hlavne v kvalifikovanejších odvetviach a inovovať produkciu,

- zvýhodnené financovanie, úverovanie a poistenie exportu,

- daňové a colné úľavy na podporu realizácie vysoko sofistikovaných exportných projektov v priemyselnej výrobe,

- zintenzívnenie prílevu zahraničných investícií prioritne do priemyselnej výroby,

- existencia koncepcie priorít v charaktere výrob, spracovateľského priemyslu pre prílev zahraničných investícií, ktorá by bola v súlade s kritériami podpory inovácií a exportu,

- podpora zavádzania ekologicky neškodlivých technológií a produktov s cieľom dosiahnuť minimálne kritériá EÚ.

Smer považuje za prioritu rozvoj energetiky s cieľom energetickej sebestačnosti krajiny. V prípade ekonomickej efektívnosti podporí dostavbu JE Mochovce bez využitia garancií štátneho rozpočtu.

10. Zmeny v terciárnom sektore

V najvyspelejších krajinách zamestnáva informačný sektor už 50 % celkového počtu pracovných síl. Slovensko patrí v súčasnosti medzi krajiny výrazne zaostávajúce za vyspelými krajinami sveta vo všetkých oblastiach rozvoja informačnej spoločnosti, čo sa dosť výrazne prejavuje na výkonnosti a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky i na životnej úrovni obyvateľov Slovenska. Do dnešného dňa Slovensko dokonca nemá spracovaný žiadny oficiálny program podpory rozvoja informačnej spoločnosti. Vo vyspelých krajinách a analogicky k tomuto vývoju bude musieť dochádzať aj v SR k výraznému poklesu surovinovej, materiálovej a energetickej náročnosti reprodukčného procesu. Naopak, bude musieť dochádzať k výraznému vzrastu faktora vysokokvalifikovanej pracovnej sily.

11. Privatizácia

Budúci vývoj slovenskej ekonomiky je do značnej miery založený na cielenom a efektívnom realizovaní procesu čiastočnej a kontrolovanej privatizácie prirodzených monopolov tak, aby kľúčovou podmienkou pre vstup zahraničných investorov bola efektívna ponuka cien služieb prijateľná aj pre rozvoj domácich podnikateľských subjektov a, samozrejme, pre bežných obyvateľov. Kľúčovým cieľom nemôže byť iba získanie okamžitých prostriedkov z privatizácie minoritných alebo majoritných podielov.

Základným atribútom privatizácie musí byť transparentnosť. Tá zabezpečí ochranu štátu v podobe maximalizovaného úžitku z privatizácie a garancie rozvoja podnikov, ako aj ochranu investora v zmysle nespochybniteľnosti, nevratnosti privatizácie, rovnosti šancí pre všetkých uchádzačov a obmedzení korupcie.

Zásadnou otázkou privatizácie prirodzených monopolov napokon ostáva efektívne využitie príjmov. Škodou s nedozerným dosahom by bolo využitie takto získaných zdrojov na jednorazové vykrytie deficitu štátneho rozpočtu alebo deficitov v zdravotníctve, školstve či vo verejnej správe vzniknutých v minulosti bez potrebných štrukturálnych reforiem.

Z tohto hľadiska je žiaduce:

- mať dlhodobú víziu rozvoja Slovenska na obdobie 20 - 25 rokov, ktorá zahŕňa predpokladané využitie zdrojov z privatizácie prirodzených monopolov,

- novelizovať príslušný legislatívny rámec upravujúci privatizačný proces (vrátane zákona o regulácii prirodzených monopolov),

- stanoviť rozvojové priority v niekoľko málo oblastiach, ktoré je z hľadiska obmedzenosti finančných zdrojov reálne podporovať zo strany štátu a majú priamy alebo nepriamy vzťah k rastu zamestnanosti,

- ako metódy privatizácie využívať predovšetkým medzinárodné tendre s účasťou renomovaných konzultačných spoločností a privatizáciu s využitím medzinárodného kapitálového trhu, čo v maximálnej miere odstráni subjektívnosť v rozhodovacom procese, možnú korupciu a podporí transparentnosť výberu investora,

- uviesť minoritné balíky akcií prirodzených monopolov na domácom kapitálovom trhu,

- privatizovať s podmienkou trvalej majoritnej účasti štátu v rozhodujúcich prirodzených monopoloch, a to v záujme realizácie strategických záujmov štátu.

12. Poľnohospodárstvo

Prioritami pre Smer v agrárnej politike je:

- zastaviť úpadok poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva,

- pripraviť slovenské poľnohospodárstvo a lesníctvo na vstup do EÚ zo stránky legislatívnej, ekonomickej a organizačnej,

- potravinová bezpečnosť štátu - zabezpečenie zdravej výživy a spotrebu potravín prednostne zo zdrojov SR,

- zabezpečiť rozvoj vidieka zo stránky ekonomickej, sociálnej a kultúrnej,

- vytvoriť podmienky na rozšírenie pracovných príležitostí na vidieku, ako aj tvorbu alternatívnych príjmov vidieckeho obyvateľstva,

- zlepšiť produkčnú funkciu lesov a rozvoj drevospracujúceho priemyslu,

- vytvoriť podmienky na zlepšenie kultúrneho rázu krajiny a podporiť verejnoprospešné funkcie lesa, predovšetkým vodoochranné, pôdoochranné, rekreačné, športové a ďalšie,

- zvýšiť ochranu zásob pitnej vody a zlepšiť podmienky na rozvoj rybného hospodárstva.

Splnenie týchto cieľov si vyžaduje prijať aj nasledujúce okamžité opatrenia:

1. skončiť transformáciu poľnohospodárskych družstiev s vyjasnením vlastníckych vzťahov k pôde a poľnohospodárskemu majetku,

2. oživiť finančné toky v celej vertikále od prvovýrobcu cez spracovateľa až po obchod,

3. eliminovať dôsledky ďalšieho roztvárania cenových nožníc zvýšením dotácie v predvstupovom období do EÚ a ročne valorizovať dotácie o ročnú mieru inflácie,

4. zriadiť fond nepoistiteľných (katastrofických) škôd s podporou štátu nad rámec dotačnej politiky s významnou účasťou podnikateľských subjektov.

13. Priame zahraničné investície

Realizáciu potrebných štrukturálnych zmien a rozvojových zámerov hospodárstva Slovenskej republiky je možné dosiahnuť len s aktívnou účasťou zahraničného kapitálu.

SR nevyhnutne potrebuje príchod ďalších nadnárodných spoločností (ako je napríklad Volkswagen), ktoré by postupne smerovali do oblastí priemyslu s vyššou pridanou hodnotou. Vytvárajú výrazný multiplikačný efekt na domáce ekonomické subjekty formou zapájania domácich výrobcov do subdodávateľských vzťahov.

Podmienky pre priamych zahraničných investorov v SR by nemali byť diskriminačné vo vzťahu k domácim podnikateľským subjektom.

14. Infraštruktúra a jej rozvoj

Hlavný dôraz treba klásť na dobudovanie tak diaľničnej, železničnej a priemyselnej infraštruktúry, ako aj komunikačnej a bankovo-obslužnej infraštruktúry. V prípade úspešnej privatizácie zabezpečíme, že zdroje z nej získané budú použité prednostne na projekty rozvoja infraštruktúry. Infraštruktúra pre stavbu technologických parkov, hospodárskych zón a priemyselných parkov vytvorí priaznivé podmienky na rozvoj projektov „na zelenej lúke“.

15. Zahraničný obchod a podpora exportu

Zvýšenie podielu poznatkovo náročných komodít v štruktúre zahraničného obchodu možno považovať za jeden z najdôležitejších smerov štruktúrnej i exportnej politiky SR. Osobitne dôležité je získať výhodnú východiskovú pozíciu v tomto segmente tovarov na trhoch EÚ ešte pred prijatím za jej členský štát. Iba tak sa bude môcť znížiť vysoká závislosť slovenskej ekonomiky od dovozu veľkého objemu surovín a primárnych zdrojov energie.

V nadväznosti na štruktúrne zmeny v priemysle bude potrebné komoditnú štruktúru vývozu posunúť do sofistikovanejšej produkcie. Z teritoriálneho hľadiska dovozu bude potrebné riešiť dlhodobé pasívne saldo zahraničného obchodu s Ruskom.

16. Zamestnanosť

Problém vysokej miery nezamestnanosti bude pravdepodobne najzávažnejším sociálno-ekonomickým problémom SR v budúcom desaťročí. Závažnou skutočnosťou je aj nedostatočná absorpčná kapacita našej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorá je dokumentovaná tým, že viac ako 150-tisíc nezamestnaných predstavujú osoby vo veku 15 - 24 rokov. Tvoria kritickú štruktúru nezamestnaných. Podľa oficiálnych štatistík viac ako 55 % slovenských podnikateľských subjektov hospodári so stratou. Až tretina podnikov je v takom stave, že musia nevyhnutne prejsť cestou bankrotu, a pritom majú viac ako 140-tisíc pracovníkov. Za súčasnej situácie je zrejmé, že riešenie problému nezamestnanosti presahuje rámec politiky trhu práce. Táto politika realizovaná Národným úradom práce nemôže reálne zabezpečiť rast zamestnanosti. Zastavenie rastu nezamestnanosti a tvorba nových pracovných miest sa preto musí stať prioritou hospodárskej politiky každej vlády.

Smer pripravuje národnú stratégiu zamestnanosti. Jej základné princípy sú:

Na zavedenie poriadku a spravodlivosti

- je potrebné sústrediť sa na elimináciu čiernej práce. Podľa odhadov NÚP pracuje načierno až 160-tisíc evidovaných nezamestnaných. Smer predloží do NR SR návrh novelizácie zákona o zamestnanosti, ktorý sa týka zavedenia tzv. pracovného testu. Podstatou je zavedenie poriadku v evidencii nezamestnaných. Každý dlhodobo nezamestnaný bude musieť preukázať záujem pracovať a odpracovať za dávku sociálnej pomoci v prospech mesta alebo obce osem hodín týždenne. Po splnení pracovného testu bude naďalej evidovaný na OÚP a poberať všetky výhody s tým spojené vrátane ponechania v hmotnej núdzi z objektívnych príčin. V opačnom prípade bude z evidencie vyradený.

17. Podpora vzdelanosti

Hlavnou vládnou prioritou na najbližšie roky sa musí stať oblasť vzdelania. Z analýz a medzinárodného porovnania jednoznačne vyplýva, že s výškou úrovne vzdelania stúpa pravdepodobnosť úspešného vstupu do zamestnania a klesá riziko nezamestnanosti. Najpravdepodobnejším scenárom budúcnosti je smerovanie k polarizácii pracovných síl na technologickú elitu a skupinu, ktorá je technologicky negramotná. Bude potrebné zmeniť aj systém financovania školstva, hlavne vysokoškolského v tom zmysle, aby odrážal spoločenské potreby, a teda finančne by mali byť preferované školy, ktoré vykazujú vysoký stupeň zamestnanosti absolventov, a to v troch kritériách: do 1 roka, v priebehu 3 rokov a v priebehu 5 rokov. To okamžite hovorí o dvoch princípoch - či je dopyt po príslušnej kvalifikácii a do akej úrovne kvality škola pripravuje absolventov.

18. Podpora bývania

Smer považuje bytovú výstavbu za jeden z najvýznamnejších rozvojových programov.

Oblasť ekonomická

- vyčleniť zo štátneho rozpočtu s garanciou minimálne 10 rokov asi 10 mld. Sk ročne na dotáciu fondov a sporiteľní, ako aj priamu dotáciu na výstavbu nájomných bytov a na inžinierske siete,

- riešiť cenu bytu z hľadiska vlastnej ceny, ako aj daňovej časti ceny (DPH, úľavy na ostatné dane),

- riešiť cenu súčastí nadobudnutia bytu, ktoré byt predražujú, teda inžinierske siete, pozemky, pôdohospodársky pôdny fond atď.

Oblasť legislatívna

- Občiansky zákonník – nadmerná ochrana nájomníka,

- stavebný zákon – byty nižšej kategórie, enormne dlhý proces povoľovania a schvaľovania výstavby,

- daňové zákony – DPH, ostatné daňové úľavy,

- ostatná súvisiaca legislatíva – výstavba a bezplatné odovzdanie inžinierskych sietí; obce – pozemky, územnoplánovacia dokumentácia atď.

Oblasť registrácie

- zodpovedná štatistika – počet, druh vlastníctva, vek a veľkosť bytov,

- potreba bytov,

- súčasné výkazníctvo bytov.