Akcelerovala chorobu ropná kríza?

Výskyt Creutzfeldt-Jakobovho syndrómu zanechal stopy už pred 200 rokmi

„Keď sa jeho mozgové tkanivo konečne ocitlo pod mikroskopom, pozorovateľovi sa javilo ako špongia: Medzi bunkami bolo toľko prázdneho priestoru, že mikroskopický obraz pripomínal ementál. V dutinách medzi bunkami boli tzv. plaky fibrínu, podobné ako pri Alzheimerovej chorobe. Konečne bola diagnóza na svete! Balanchine zomrel na Creutzfeldt-Jakobovu chorobu (angl. skratka CJD), ochorenie také vzácne, že postihuje v priemere jedného človeka z milióna.“ Takto opisuje vo svojej knihe Člověk a mikroby, choroby a nákazy v dejinách moderní doby (Columbus Praha, 1997) spisovateľ Arno Carlen príčinu úmrtia Georgea Balanchinea (zomrel v roku 1983 - pozn. Hd), najslávnejšieho choreografa minulého storočia. Výpoveď A. Carlena o tejto chorobe je viacerými odborníkmi považovaná za jedno z doteraz najzaujímavejších populárno-vedeckých podaní tejto problematiky.

Obava z choroby vyvoláva v niektorých západoeurópskych štátoch doslova paniku. Ľudia majú strach z jej prenosu konzumovaním hovädzieho mäsa, ktorého spotreba sa v niektorých štátoch, najmä v uplynulých týždňoch a mesiacoch, dramaticky znížila. Nikto však v súčasnosti nedokáže jednoznačne potvrdiť, že ľudia postihnutí touto smrteľnou diagnózou sa infikovali práve mäsom z chorého zvieraťa. Faktom je, že identifikované bolo nakazenie mozgu, miechy a očí postihnutého dobytka, ale podľa dostupných informácií

svalovina nie.

Autor ďalej hovorí: „Hoci bola CJD objavená až v minulom storočí, patrí do skupiny chorôb, ktorých výskyt sa dá vystopovať minimálne pred dvesto rokmi. Vyberá si najpozoruhodnejšie druhy obetí: Domorodé kmene pestujúce kanibalizmus, ľudí-trpaslíkov, kravy, ovce. Už v osemnástom storočí prišla z Islandu správa, že tam akési bizarné onemocnenie hubí celé stáda oviec... Koncom päťdesiatych rokov (minulého storočia) sa objavili správy o podivnej novej chorobe, hubiacej príslušníkov kmeňa Fore na území Papuy – Novej Guinei. Začali strácať rovnováhu, objavoval sa u nich nezvládnuteľný tras, postupné ochrnutie a demencia. Smrť v dôsledku vyhladovania nasledovala najneskôr

do jedného roka

od prvých príznakov. Foreovia dali záhadnej chorobe meno kuru (trasľavá nemoc).“ Neznámu epidémiu tam vtedy odišiel študovať dobrodružne založený mladý americký virológ slovenského pôvodu Dr. Daniel Carleton Gajdusek, ktorý v roku 1976 získal za výskum v tejto oblasti Nobelovu cenu. Ako sa ďalej píše v knihe, otázka tejto choroby začala byť znova aktuálnou v roku 1986, keď vo Veľkej Británii začal hromadný úhyn kráv na spongióznu encefalopatiu (BSE), dnes známu pod pojmom choroba šialených kráv. Otázka znie, prečo. Jedna z teórií hovorí, že

ropná kríza

v sedemdesiatych rokoch 20. storočia nútila chovateľov oviec používať na spracovanie jatočného odpadu zo zabitých oviec iné, energeticky šetrnejšie metódy. Úprava pri nižších teplotách vraj umožnila pôvodcovi BSE prežiť. Sú však aj ďalšie teórie. Spongiózna encefalopatia sa objavila aj u domácich mačiek vo Veľkej Británii, boli ňou nakazené norky na farmách v Amerike, ako aj jelene a srnce žijúce v zajatí. Všetky zvieratá boli prikrmované jatočným odpadom z oviec.

Podľa A. Carlena boli u človeka zistené

štyri druhy

spongióznej encefalopatie. Okrem CJD a ochorenia kuru je to aj vzácny Gerstmann-Sträusslerov syndróm a ešte vzácnejšia smrteľná „familiárna nespavosť“ (FFI) objavená až v roku 1992. CJD napríklad zahubila veľa detí liečených v období rokov 1960 až 1980 rastovým hormónom hypofýzy. Bol im podávaný hormón extrahovaný z ľudských mŕtvol, pričom niektoré museli byť nositeľmi vírusu CJD. V súčasnosti sa však na podporu rastu už používa hormón vyrobený synteticky.

Podľa všeobecne uznávaných informácií pôvodom terajšej akcelerácie tzv. choroby šialených kráv môže byť

nesprávne pripravovaná

mäsokostná múčka z tiel uhynutých zvierat, napríklad oviec chorých na klusavku, ktorá sa pridávala hovädziemu dobytku do kŕmnych zmesí. Nebol vraj dodržiavaný technologický postup pri dĺžke a intenzite tepelného spracovania, čo niektorí naši poľnohospodári pripisujú aj snahe západných výrobcov po minimalizácii nákladov a maximalizácii zisku. Tento problém sme podľa našich odborníkov u nás nemali.

Vladimír Turanský