Účtovanie o strate

V roku 1998 a v roku 1999 vykázala spoločnosť s ručením obmedzeným daňovú stratu. V roku 2000 spoločnosť dosiahla daňový zisk. Chceme sa informovať, ktorú stratu si môžeme odrátať a za akých podmienok?

- Možnosť odpočtu daňovej straty v roku 2000 vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 5, a to podľa podmienok ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Vaša spoločnosť si môže od základu dane v roku 2000 odpočítať kumulovanú daňovú stratu za rok 1998 a za rok 1999, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období. Podmienkou odpočtu straty je preinvestovanie tejto sumy na obstaranie hmotného majetku do skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítavať.

V treťom až piatom roku odpočítavania daňovej straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak sa vykázaný základ dane rovná, alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká.

Záverom upozorňujeme, že nemožno zamieňať pojmy daňová strata a účtovná strata, lebo ide o dva odlišné pojmy. Daňová strata je pojem, ktorý je upravený daňovým právom. Účtovná strata je pojem, ktorý je upravený účtovným právom a obchodným právom; o vyrovnaní účtovnej straty rozhodujú orgány spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy.

Naša spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala účtovnú stratu už tretí rok za sebou. V súčasnosti už spoločnosť vykazuje mínusové vlastné imanie, teda straty minulých rokov prevyšujú hodnotu základného imania zapísanú v obchodnom registri. Majú spoločníci túto stratu uhradiť, a ak áno, tak v akej výške? Aké ďalšie súvislosti má tento stav?

- Pokiaľ nemáte v spoločenskej zmluve zakotvenú tzv. príspevkovú povinnosť spoločníkov na úhradu straty (pozri § 121 Obchodného zákonníka), potom spoločníci môžu dobrovoľne, nie však povinne, stratu hradiť. V prípade jej peňažnej úhrady na účet spoločnosti by sa úhrada účtovala účtovným zápisom 429/221. Pokiaľ k úhrade straty nedôjde, potom táto zostáva na účte 429 - Neuhradená strata minulých rokov. V súvahe spoločnosti sa to prejaví ako zníženie vlastného imania spoločnosti.

Ak je vlastné imanie (riadok 62 Súvahy) nižšie ako základné imanie spoločnosti zapísané v obchodnom registri, potom sa odporúča (opäť to nie je exaktná zákonná povinnosť) vykonať zníženie základného imania v obchodnom registri. Takéto zníženie základného imania o straty minulých rokov sa účtovne prejaví zápisom 411/429. Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje, základné imanie obchodnej spoločnosti je jedným z týchto údajov. Proti tomu, kto koná v dôvere zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Inak povedané, spoločnosť zodpovedá za pravdivosť svojich údajov zapísaných v obchodnom registri. Vyplýva to z ustanovenia § 27 Obchodného zákonníka.

Napokon uvedený stav má aj iné súvislosti vrátane trestnoprávnych súvislostí. Mínusové vlastné imanie je určitým indikátorom predĺženia spoločnosti v nadväznosti na zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 66g citovaného zákona v prípade, ak je spoločnosť nepretržite počas 60 dní v predĺžení, je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo vyrovnania. Túto povinnosť majú osoby, ktoré sú oprávnené v mene predĺženej spoločnosti konať, ak ju nesplnia, zodpovedajú veriteľom spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá im tým vznikne. Podľa § 256c Trestného zákona je trestným činom marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania. Pritom tohto trestného činu sa dopustí aj člen štatutárneho orgánu dlžníka (úpadcu), ktorý marí konkurzné alebo vyrovnacie konanie tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze a vyrovnaní.

Naša a. s. už funguje mnoho rokov a vykazuje aj nedobytné pohľadávky. Z rozhodnutia vedenia spoločnosti ich môžeme odpísať do nákladov, ide najmä o prípady drobných starých položiek. Aký objem sa odpíše však záleží na tom, či to bude daňový náklad alebo nie?

- Podľa Opatrenia MF SR č. 3177/1998-KM, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov v znení neskorších predpisov, možno v určitých prípadoch uvedených pri účte 546 - Odpis pohľadávky pohľadávku účtovne odpísať zápisom 546/311. Jeden prípad je aj taký, ak zo všetkých okolností je zrejmé, že by náklady na vymáhanie pohľadávky presiahli jej výťažok. Podľa nášho názoru takýto účtovný postup je možný a správny. Podotýkame však, že takýto odpis pohľadávky nie je automaticky daňovým nákladom.

Podľa skúseností z daňovej praxe správca dane neuznáva takýto odpis pohľadávky za daňový náklad z dôvodu, že to nie je náklad na dosiahnutie príjmov. Uvedený názor má istú logiku v tom, že na vznik pohľadávky už boli uznané prvotné (autentické) náklady, a v prípade odpisu pohľadávky ide už o ďalší účtovno-technický (duplicitný) náklad.

Odpis pohľadávky predstavuje pre podnik neúspech (stratu). Štát však v našich podmienkach straty tohto druhu akceptuje do daňových nákladov len v obmedzenej miere. Možnosti odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky do daňových nákladov upravuje ustanovenie § 24 ods. 2 písm. s) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zrejme najčastejším prípadom budú v praxi odpisy pohľadávok do výšky 1000 Sk, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky. alej to bude prípad odpisu pohľadávky na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania. V prípade konkurzu a vyrovnania je možné daňovo účinne dosiahnuť premietnutie sumy pohľadávky do daňových nákladov formou daňovej opravnej položky podľa podmienok § 10 zákona č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.