Slovensko v roku 2001

Cesta k úspechu cez päť P

Začiatok roku 2001 je vstupom do obdobia, ktorého konečnú dimenziu ťažko môžu predvídať aj tí najodvážnejší futurológovia či prognostici. Obdobie, ktoré nesporne bude mať úžasnú dynamiku, verme, že nie sebazničujúcu, ale rozvojovú z hľadiska duchovného rastu a materiálneho zabezpečenia obyvateľov zemegule pri zachovaní prírodného a kultúrneho dedičstva našej planéty. V tomto kontexte dynamiky vývoja sa bude meniť a rozvíjať pojem a charakter štátov, národov, spoločenstiev, ako aj samotných jednotlivcov. Najľahšie sa píše a uvažuje o tom, čo bude, keď my nebudeme. Nebudú svedkovia a ani sudca, ktorí by verifikovali vyrieknuté závery. Oveľa zložitejšie a z hľadiska vypovedateľnosti náročnejšie je definovanie najbližšieho obdobia a východísk riešenia súčasných problémov. Jedným z hlavných problémov Slovenska na prahu roku 2001 je otázka, či dokážeme v priebehu prvého desaťročia dosiahnuť prosperitu, ktorá bude viesť nielen k materiálnemu zabezpečeniu, ale aj duchovnému rozvoju spoločnosti a jednotlivcov. Prosperita je možná, dokonca aj reálna, avšak na jej dosiahnutie je potrebné vynaložiť nemalé úsilie v riadení štátu a spoločnosti, v ekonomických aktivitách podnikateľských subjektov a v prístupe jednotlivcov k tejto výzve. Úspech sa nerodí sám, ale je výsledkom tvrdej práce a často aj obetí.

Na Slovensku často o tých, ktorí majú šancu byť úspešní a šťastní, hovoríme, že musia mať päť P. Ktorých päť P by sme mali teda splniť, aby sme dosiahli to veľké P, a tým

je prosperita?

Prelom v prvom rade v myslení z negatívneho na pozitívne. Prelom v myslení politikov, aby sa venovali menej histórii, najmä z hľadiska vzájomného váľania viny jednej politickej reprezentácie na druhú za to, čo sa stalo v prospech pozitívneho riešenia problémov dneška a perspektívy krajiny. Minulosť je hlavne problémom pre historikov a eventuálne sudcov. Prelom vo filozofii delenia spoločnosti a ľudí na obdobie pred rokom 1989 a po ňom. Výkonná moc má riešiť najmä problémy súčasnosti a zabezpečovať budúcnosť. V obidvoch obdobiach boli jednotlivci s vysokými kvalitami, ale aj darebáci, boli tí, ktorí si poctivo svoje odrobili, a tí, ktorí bezprácne parazitovali a profitovali. Prelom, ktorý vznikol politickou zmenou je realitou, nesporne pozitívnou vo vývoji Slovenska, akceptovanou jednoznačnou väčšinou tak „prednovembrových“, ako aj „ponovembrových“. Udržiavanie traumy delenia spoločnosti po desiatich rokoch je nesporne prekážkou na ceste k prosperite, najmä, keď je doplnená ďalšími deliacimi traumami, ktoré vznikli od roku 1989 roku až po dnešok.

Slováci sa vždy živili vlastnou prácou a usilovnosťou. Na zábavu zostával čas vtedy, keď sa nedalo, najmä v dôsledku klimatických podmienok, pracovať. Efektívne v iných podmienkach táto premisa plne platí aj dnes. Pri neexistencii významnejších zdrojov prírodného bohatstva zostáva jedinou devízou slovenskej ekonomiky vysokokvalifikovaná a sofistikovaná práca mozgov a rúk, spojená s rozširovaním poznatkovej základne spoločnosti. V mnohých prípadoch musíme ľudí znovu naučiť mať vzťah k práci,

vážiť si prácu,

ale aj primeraným spôsobom ju oceniť. Pritom vážiť si prácu musí ten, ktorý ju vykonáva, ako aj ten, ktorý ju dáva. Ináč dochádza k devalvácii základných hodnôt spoločnosti a následne k jej degenerovaniu. Pozitívny rozvoj spoločnosti je nevyhnutné položiť na základe úspešnosti jednotlivcov, firiem, obcí a regiónov. Treba tiež dosiahnuť stav, ktorý je typický pre postindustriálnu spoločnosť, a tým je primeranosť podielu na výnosnosti kapitálu tých, ktorí pracujú, od špičkových manažérov cez vedu, výskum až po výkonných pracovníkov. Kapitál bez podielu práce, poznatkov a technického rozvoja, správneho manažovania nemôže nikdy dosiahnuť vysoký stupeň svojho zhodnotenia. Preto tí, ktorí mu umožňujú takýto stupeň zhodnotenia, musia mať primeraný podiel na jeho efekte.

Pozitívny rozvoj spoločnosti nastáva vtedy,

keď je pokoj,

vtedy sa znižuje vnútorné napätie, nevraživosť a naopak, zvyšuje sa vzájomné rešpektovanie a úcta. Toto všetko vyvoláva pozitívnu a tvorivú atmosféru, zdravú súťaživosť a vedie k prosperite. Politika sa dá realizovať tak, že útočí na spodné vrstvy vedomia a vyvoláva nepriateľstvo a napätie medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, ale dá sa to robiť aj tak, že svojím spôsobom vychováva ľudí k úcte k hodnotám a rešpektovaniu názorov iných skupín. Prvý druh politiky vedie najskôr k haštereniu, obviňovaniu sa a napokon k politickej apatii. Druhý k udržaniu záujmu o veci verejné, a tým smeruje spoločnosť k prosperite.

Každá vyspelá spoločnosť musí zabezpečovať základné právo človeka na dôstojný život. Súčasne však musí vyžadovať od svojich občanov rešpektovanie základných noriem života,

práva a zákonov.

Predpokladom takéhoto stavu je základná úcta k zákonom. Pred zákonom nie je možná kategorizácia na tých, ktorí môžu, a tých, ktorí nesmú. Naopak tí, ktorí sú v pyramíde spoločnosti a rozhodovania postavení vyššie a výrazným spôsobom ovplyvňujú prijímanie a charakter zákonov, musia byť vzorom pri ich rešpektovaní. Bez dostatočného právneho vedomia každého občana a osobitne spoločenských, politických a ekonomických lídrov nie je možné vybudovať prosperujúcu spoločnosť.

Spoločnosť bez stanovenia reálnych cieľov svojho rozvoja sa stáva loďou bez kompasu, ktorá sa síce nemusí potopiť, môže aj niekde doplávať, ale riziko jej plavby je neúmerne vysoké. Slovensko musí mať definovaný svoj budúci vnútorný spoločenský a ekonomický vývoj, svoje miesto v európskom kontexte a v globálnej svetovej spoločnosti.

Absencia perspektívy

takejto definície a následnej reálnej politiky smerujúcej k naplneniu stanovených cieľov znamená hazard a je prejavom krízy nielen politických, ale aj intelektuálnych elít.

Naplnenie uvedených kritérií a vytvorenie základu rozvoja prosperity krajiny v dimenzii prvého desaťročia je v podmienkach Slovenska, počte jeho obyvateľov, súčasnej ekonomickej a sociálnej situácie, intelektuálnej úrovne občanov, vyspelosti mladej generácie reálne. Rozhodujúcou oblasťou pre efektívne plnenie programu je oblasť politiky a ekonomiky. Politiky najmä preto, že napriek rozvíjajúcim sa prvkom občianskej spoločnosti je váha mimovládneho sektora v decíznej sfére stále minimálna. Oveľa nižšia ako váha silných lobistických skupín. Ekonomiky preto, lebo je to jediná oblasť, ktorá vytvára zdroje na uspokojovanie potrieb jednotlivcov, obcí aj štátu. Bez týchto zdrojov a efektívnosti tvorby nie je možný rozvoj. Preto jedine správny politický a ekonomický manažment tejto krajiny môže zabezpečiť prosperitu Slovenska a dať mu aj dlhodobejšiu perspektívu do ďalších desať či storočí tohto tisícročia.

Doc. Ing. Peter Mihók

predseda SOPK