Zmeny majú svoj lesk a biedu

Nad Marketingovou stratégiou firmy holdingového typu

Na odbornom knižnom trhu sa stretávame s novou publikáciou známeho autora doc. PhDr. Ing. Štefana Kassaya CSc. Osobitne upútala skutočnosť, že štvrtý diel publikácie je vlastne prvou rozsiahlou prípadovou štúdiou konkrétnej slovenskej veľkej firmy. Keďže prináša exaktné výsledky a na základe verifikovaných údajov dokumentuje užitočnosť nových postupov pre ekonomickú výkonnosť firmy, oslovili sme popredného vedca a pedagóga, profesora Jána Budu, aby ku knihe zaujal odborné stanovisko.

Marketingové stratégie ako znalostné domény sa na Slovensku stali aktuálnymi v deväťdesiatych rokoch. Málokto však pochopil nevyhnutnosť priorizovať akvizíciu a triedenie znalostí o výrobe a podnikaní týchto domén. Štefan Kassay patril k takým, ktorí orientáciu strategického výrobného podniku vyzdvihli ako potrebu kultivovania obchodných operácií a upevňovania

pozícií firmy

na domácich a stredoeurópskych trhoch cez marketingové siete. Z jeho dielne vzišla aj štvordielna knižná prezentácia Marketingová stratégia firmy holdingového typu.

Myslenie a pragmatizmus Štefana Kassaya vzbudzujú v slovenskom ekonomickom a inžinierskom živote značnú pozornosť a zaznamenávajú pozitívne explicitné ohlasy. Za posledných desať rokov sa etabloval ako úspešný priemyselník a vysokoškolský pedagóg. Stal sa známym doma i v zahraničí. Do povedomia sa dostáva cez ekonomické efekty svojej firmy (ako pragmatik) a cez svoju literárnu a učebnú činnosť (ako pestovateľ a šíriteľ znalostí). Posledným prejavom jeho literárnej misie je štvrtý diel citovanej publikácie (kapitoly 10 až 15 z celej kompozície). Tento diel obsahom dopĺňa znalosti interpretované v predchádzajúcich troch dieloch, najmä však výrazne prehlbuje systémové pojatie problematiky. Uvádza nové (najmä metodické a metodologické) aspekty vyplývajúce z takejto interpretácie.

Príhovor autora vo štvrtom diele vyzdvihuje „zmeny“ ako fenomén súčasných trendov podnikateľskej filozofie vo výrobe. Štefan Kassay je silný v danej oblasti. Zdá sa však, že v genéze pokroku (v súčasnej terminológii označovanom ako reinžiniering pozabudol, že istý

pohyb tu bol

aj pred existenciou Katedry priemyselného inžinierstva. Štefan Kassay vie, že „boom“ pokroku vo výrobe je najmä v dôsledku sformovania systémového nástroja manažmentu, ktorý sa označuje ako BPR (Business Proces Reengineering). Portfólio BPR sa kategorizovalo mimo Slovenska, avšak národohospodárov Slovenska teší, že sa úspešne používa a je užitočné aj v akciovej spoločnosti I. D. C. Holding.

Inžinier, či už špecialista alebo manažér, by sa mal zamýšľať nad pojmom „zmeny“. Autor akcentuje pozitívne zmeny. O takéto zmeny ide teraz aj vo všetkých sférach analytickej a syntetickej kultúry v inžinierstve a vo výrobe. Možno, že niekoho udiví, že na Technickej univerzite v Mníchove sa konala aj v odbore stavba strojov konferencia, ktorá mala logo „nur Wandelu bleibt“. Každý fenomén v živote človeka, teda aj zmena, má zrejme svoj „lesk a biedu“ a aj Moliére sa vyjadroval, že „Tarfuffe odišiel“. Moliére má svoju asociáciu aj v ekonomike a podnikaní. Š. Kassay má určite pravdu, keď pozitívne zmeny v prostredí dneška prognosticky a vecne rozvíja predovšetkým doma, a to spoluprácou svojho podniku s viacerými slovenskými a zahraničnými univerzitami. Úspešnosť autora je aj v tom, že zdrojové aktivity v poznávacom reťazci recipient - aktér sa pri formulovaní strategických cieľov a ich zabezpečovaní opierajú o domény výsledkov výskumu v známom Frannhoferovom inštitúte, ktorý má na Slovensku svoju pobočku.

V súčasnosti sa marketingové štúdie pre ich objektivizáciu vykonávajú značným počtom expertov. Syntetická kultúra je nevyhnutná, a tiež nezastupiteľný je aj dialóg pri formulovaní strategických procesov, strategických cieľov a postupov. V rámci dialógov by zrejme vyplynula aj vážnosť, najmä však rozdielnosť v publikácii používaných termínov a osobitostí portfólia obsahu pri porovnaní k iným autorom. Autor publikácie v desiatej kapitole prezentuje svoje pojatie portfólia, pojmy (firemná filozofia, firemné zásady a korporačná identita). Dôraz kladie na vonkajšie prostredie a finančnú stabilitu firmy. Pojem „výroba“ chápe širšie. Globalizácia, ktorú autor rešpektuje, má zmysel vtedy, keď prináša synergické efekty. Globalizácia znamená aj

budovanie siete,

kde každý uzol má byť kompatibilný v celej sieti. Autor kladie dôraz na prosperitu firmy. Tá v súčasnosti záleží na politických faktoroch. Možno zaujímavý by bol výklad stratégie finančnej stability firmy v dnešných podmienkach.

Každý úspešný stratég výroby vychádza z analýzy vnútorného jadra a externého okolia svojej firmy. Zaujímavé je dozvedieť sa o metódach a efektoch takejto práce od strategického manažéra firmy, ktorá operuje na trhoch, kde ročné objemy dosahujú niekoľko miliárd korún. V jedenástej kapitole sa možno dozvedieť o analytických nástrojoch, výsledkoch auditov atď., aj o čiastkových a komplexných stratégiách v I. D. C. Japonský manažment našiel svojho prívrženca aj na stránkach publikácie (Gemba, Grebutsu, Gemjitsu). Z pozície globalizácie autor deklaruje: „Nosným cieľom korporácie I. D. C. je stať sa stredoeurópskym holdingom zaoberajúcim sa podnikaním v potravinárstve a drogérii s imidžom výrobcu zdraviu prospešných výrobkov.“ Silné zastúpenie probiotických výrobkov z I. D. C. aj na domácich trhoch svedčí o tom, že manažment I. D. C. vie aj svoje zámery naplniť. Aktuálne by bolo dozvedieť sa, aké riziká v globalizácii možno očakávať a o taktike ich prekonávania. Procesné chápanie vývoja a zmien objektov, prípadov a ich aspektov vedie v manažmente k reťazovým kompozíciám. Publikácia na princípe hodnotového reťazca rozvíja obsah dvanástej kapitoly. Spektrum čiastkových podkapitol je zmysluplné, avšak v súčasných podmienkach sa objavuje rozpornosť užitočnosti likvidácie hierarchie a vytvárania plochých štruktúr (nezamestnanosť). Rozvíjanie kompozície reťazových procesov je dôležité na báze reinžinieringu (kapitola 13). Pojednávanie o reinžinieringu v publikácii upozorňuje, že je to „nový spôsob myslenia v konštrukcii podniku ako inžinierskej činnosti, a to na viacerých úrovniach“. Veda so skúmaním reinžinieringu má problémy,

čo je tu nové?!,

avšak je to efektívne logo manažmentu. A aj výklad v knihe je skôr orientovaný na manažment.

Trinásta kapitola prezentuje aj niektoré pôvodné výsledky analýzy a modelovania výrobných procesov. Zaujímavé sú uvedené výsledky simulácie s pomocou počítačového programu Wittness. Aj štrnásta prezentuje početnosť pôvodných výsledkov z úsekov: zásobovanie, logistika, odberateľský trh, distribučné siete a iné. Výsledkom aplikácie syntetickej kultúry je návrh systému riadenia zásob. Teda konkrétny reinžiniering v praxi manažéra a inžiniera Š. Kassaya. Marketingová stratégia v I. D. C. má oporu informačného systému MIS Leonardo (kapitola 15). Základom je kontroling firmy a počítačová podpora. Pre vyznávačov reinžinieringu v konkrétnych podmienkach je nesporne vhodnou inšpiráciou riešenie podľa grafov (obr. 15. 5., 15. 6., 15. 7., grafy 15. 9. až 15. 11.) majú operatívnu hodnotu. Študenti a asistenti Žilinskej a Trenčianskej univerzity majú nesporne šťastie, že sú napojení na konkrétnu analýzu a syntézu v takom významnom podniku, ako je I. D. C. Holding.

Treba konštatovať, že publikácia Marketingová stratégia firmy holdingového typu IV je také zobrazenie I. D. C., ktoré obsahuje tak generatíva, ako aj špecifiku. Generatíva sú abstraktom početných autorov. Špecifiká sú získané z takého „laboratória“, ako je portfólio činností I. D. C., čo je

zriedkavá realita.

Vyžaduje však enormné úsilie a vytrvalosť. Kassayov „štvorlístok“ o marketingovej stratégie svojou štruktúrou, orientáciou a šírkou záberu, ako aj odbornou úrovňou spracovania dôstojne napĺňa medzeru v sumári znalostného profilu úspešného manažéra výroby. Môže poslúžiť aj ako reprezentatívna publikácia voči zahraničiu. Rozumné využitie v tomto čase tiež závisí od postoja vysokých škôl k spracovateľovi a tematike prezentácie. Okrem napĺňania reprezentačných účelov je aktuálna aj bežná distribúcia publikácie. Jej cesta do sveta je zrejme založená na jestvujúcich adresároch a kontaktoch. Bežný predaj by mal publikáciu prisunúť do knižníc mladej, nastupujúcej generácie manažérov, ba aj študentov. Situácia v peňaženkách mladých adeptov by nemala oživovať Ezopovo myslenie a aby nebolo potrebné si spomínať na líšku a hrozienka, ktoré sú vysoko.

V publikácii nájdeme aj vybrané ohlasy na predchádzajúce diely knihy Marketingová stratégia firmy holdingového typu. Zdá sa, že autor sa musí predierať neúmerne vysokými silami v spoločnosti, ktorá má kompetenciu hodnotiť subjekty a uplatňuje pritom nie vecné, ale početné novým tváram neprajné kritériá. Ostáva len veriť, že vyspelosť držiteľov moci sa prejaví tak, že prínosnú prácu druhých si bude vážiť a podporovať tých, čo dostávajú priemysel z kolapsu na konkurencieschopnú úroveň.

Dr.h.c. Prof. Ing. Ján Buda, DrSc.

člen-korešpondent SAV