Sú štátnym tajomstvom rezervy zemného plynu?

V pozadí je údajne boj o lukratívnu zákazku štátu

Jednou z podmienok, ktoré SR dostala pri prijímaní do OECD, je vytvoriť dostatočné štátne rezervy zásob ropy pre prípad nečakanej ropnej krízy. Konkrétne návrh zákona určuje povinnosť vytvoriť 90-dňové štátne hmotné rezervy ropy. Návrh novej legislatívnej normy včera prerokoval už vládny kabinet. Pokiaľ však ide o povinné rezervy zemného plynu, OECD ani EÚ nepožadujú, aby členské krajiny povinne vytvárali zásoby plynu. Každá z nich si v rámci svojej energetickej bezpečnosti túto problematiku rieši samostatne. Vzhľadom na skutočnosť, že nám viacerí predstavitelia Nafty Gbely potvrdili, že štátne hmotné rezervy plynu dosiaľ neexistujú, zaujímalo nás, či ide o pravdivú informáciu. Riaditeľ odboru Správy štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) Stanislav Ladzianský zdôraznil, že o štátnych rezervách nemôže hovoriť, lebo ide o štátne tajomstvo. Uznesenie vlády o zozname komodít zahrnutých do štátnych hmotných rezerv ho zahŕňa medzi prísne tajné materiály. Samozrejme, my sme ani nečakali, ani nežiadali informácie, kde a koľko plynu, pšenice či inej komodity sa skladuje. Veď takéto informácie by bolo naozaj možné zneužiť. No po slovách S. Ladzianského, že nemôže ani len odpovedať na naše otázky, či je plyn v uvedenom zozname hmotných rezerv alebo či sa otázka rezerv plynu niekde rieši, sme zapochybovali, či malo vôbec zmysel kompetentných zo SŠHR žiadať o informácie. Pritom nejde o nejaký banálny problém.

Tak, ako si OECD uvedomuje nevyhnutnosť vytvoriť zásoby ropy, skúsenosti z predchádzajúcich chladných zím na Slovensku potvrdzujú, že niekoľkodňové silné mrazy môžu narobiť plynárom nemalé vrásky na čele. Na Slovensku sa totiž ročne spotrebuje približne sedem miliárd kubíkov zemného plynu. Nafta Gbely síce prevádzkuje zásobníky zemného plynu (z nich sa odoberá plyn najmä v zimných mesiacoch alebo v čase špičky), ale nie raz sa SPP v minulých rokoch dostal do situácie, že plynulosť dodávok museli plynári zachraňovať tak, že „priateľsky“ dohodli s veľkoodberateľmi plynu prechodné zníženie ich odberu. No na dobrú vôľu podnikov sa nemožno spoliehať. Iste, ďalšou alternatívou je požiadať zahraničné plynárenské spoločnosti o pomocnú ruku. Keďže SR dopravuje plyn len z Ruska, zahraničné plynárenské spoločnosti môžu v prípade potreby najrýchlejšie zareagovať len tak, že časť plynu, ktorá sa cez územie SR pre nich prepravuje, nám jednoducho odpredajú. Tranzitný plynovod má kapacitu, a tú nemožno zo dňa na deň zväčšiť (SPP disponuje náhradnými riešeniami, len ich treba dokončiť).

Aj keď opäť v konkrétnych prípadoch dokázali plynári promptne získať pomoc zahraničných partnerov, systémové kroky sú nevyhnutné. Najmä pre prípad prerušenia dodávok v dôsledku živelných pohrôm. Podľa našich informácií plynári aj zástupcovia Nafty Gbely na potrebu vytvoriť štátne hmotné rezervy plynu už poukazujú veľmi dlho. Dokonca na základe ich návrhov sa pred viac ako piatimi rokmi vtedajšia vláda touto úlohou zaoberala. Prijala k nej aj uznesenie, ale dosiaľ sa nerealizovalo. Ministerstvo hospodárstva sa snaží presadiť prijatie potrebných opatrení. Napríklad podľa tzv. energetického zákona z roku 1998 je možné udelenie licencie na podnikanie v energetike (teda aj na rozvod plynu) podmieniť vytvorením určitej rezervy zásob zemného plynu. Zatiaľ však túto podmienku nestanovili ani pri jednej licencii. Jozef Šipoš z odboru krízového manažmentu MH SR dodáva, že ministerstvo hospodárstva si uvedomuje potrebu riešiť problém vytvorenia štátnych hmotných rezerv plynu. Preto kompetentní pracovníci spracovali určité (aj technické) návrhy riešení a optimalizácie uskladneného množstva. Samozrejme, vytvorenie zásob si vyžiada nemalé finančné náklady. Keďže pôjde o lukratívnu štátnu zákazku, už dlhšie o ňu prejavovala záujem Nafta Gbely a SPP. Podľa kuloárnych informácií nielen spor predchádzajúcich topmanažmentov oboch podnikov o jej získanie, ale aj snaha určitých lobistických skupín o získanie licencie s podmienkou vytvoriť štátne hmotné rezervy plynu boli príčinou toho, že otázka zostala dodnes otvorená.

Zdena Rabayová