Druhotná platobná neschopnosť

Vymôžu miliardy pomocou súkromných firiem?

Dlhy voči Sociálnej poisťovni narástli do výšky 50 mld. Sk. Z tejto astronomickej sumy bola veľká časť pohľadávok skepticky označovaná za nedobytné. Ide vlastne o nezaplatené poistné vrátane sankcií, teda pokút a poplatkov z omeškania. V tejto súvislosti je zaujímavé vyhlásenie nového riaditeľa Sociálnej poisťovne Miroslava Knitla, podľa ktorého „je pripravený urobiť razantnejšie kroky, aby tí, ktorí neplatia, platiť začali alebo jednoducho prišli o majetok“. Stanovil si to ako jednu zo svojich priorít pri nástupe do funkcie. Presadzuje vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súkromných firiem. Dodal tiež, že chce začať s ich odpredajom, čo doteraz nijaká verejnoprávna inštitúcia nepraktizuje. Objavujú sa informácie o Slovenskej konsolidačnej, čo je štátna agentúra špecializujúca sa na speňažovanie pohľadávok štátu a štátnych organizácií. Za

reálnu sumu,

ktorú by mohol po nástupe pre Sociálnu poisťovňu získať, považuje 5 - 6 mld. Sk. Nový riaditeľ je presvedčený, že keď skutočne pôjde o majetok, zmení sa aj disciplína platenia. Medzi najväčších neplatičov dlhodobo patria veľké štátne podniky a štátne zdravotnícke zariadenia. Sociálnej poisťovni dlhovali ŽSR, ktoré však pred pol rokom dostali od štátu peniaze za predaj telekomunikácií, aby z nich splatili dlhy. Dotácie prišli aj do zdravotníckych zariadení, najmä nemocníc, peniaze od nich očakáva poisťovňa v priebehu roka. Malo by ísť približne o miliardu, o ktorú sa majú znížiť tzv. rizikové zdroje v rozpočte poisťovne. Problémom v tejto oblasti je však aj skutočnosť, že dlhujú podnikatelia, ktorým vysoké finančné sumy zasa dlhuje štát. V takejto situácii je nesporne ťažké vymáhať plnenie finančných povinností a záväzkov. Asi 50 % pohľadávok v tejto inštitúcii, ktorá spravuje peniaze porovnateľné s polovicou štátneho rozpočtu, je označovaná prívlastkami ťažko vymáhateľné. Od 1. septembra 1999, keď vstúpila do platnosti novela Trestného zákona, podala Sociálna poisťovňa 578 oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu neplatenia odvodov do fondov. Ďalších 226 oznámení podali tretie osoby a poisťovňa sa k nim pridala na základe výzvy orgánu činného v trestnom konaní. Pred účinnosťou spomínanej novely sa možnosť oznámenia o podozrení zo spáchania

trestného činu

vzťahovala iba na neplatenie daní. Takto sa trestnoprávna ochrana verejných prostriedkov rozšírila okrem finančných zdrojov štátneho rozpočtu aj na iné verejné financie.

Podávanie oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu patrí do pôsobnosti pobočiek poisťovne. Najčastejšou príčinou neodvádzania poistného je však druhotná platobná neschopnosť subjektov, preto väčšinu neplatičov nie je možné týmto opatrením postihnúť. Podľa dikcie novely navyše možno ako trestné kvalifikovať iba činy, ktoré boli spáchané po 1. 9. 1999. Vyzerá to však tak, že novému riaditeľovi nechýba optimizmus, okrem iného totiž uviedol, že „spomedzi všetkých inštitúcií, ktoré majú problémy s neplatičmi, sú na tom u nich najlepšie“. Veľké pohľadávky má napríklad aj Národný úrad práce a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Nový riaditeľ nastupuje 15. februára, uvidíme, ako a najmä či sa podarí výraznejšie zmeniť ťažkú finančnú situáciu Sociálnej poisťovne. Ak sa

príjmy a výdavky

naplnia podľa rozpočtu, bude napríklad deficit vo fonde dôchodkového zabezpečenia možné vykryť poskytnutím finančnej výpomoci z fondu nemocenského poistenia a použitím prostriedkov rezervného fondu. V prípade nepriaznivého vývoja príjmov (ak sa nenaplnia tzv. rizikové zdroje) bude musieť pomôcť štát, ktorý sa podľa našej legislatívy podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej výpomoci, a to až do 100 % jej platobnej neschopnosti.

Ľudmila Koníková