Nový myšlienkový rébus premiéra

Peter Višváder

Premiér M. Dzurinda podľa jeho slov vyvinie úsilie na to, aby sa do konca januára dospelo pri reforme verejnej správe k základnej politickej dohode. Na to, koľko sa o reforme ako o priorite hovorilo a na to, že jej splnenie je podmienkou nášho členstva v EÚ, je to dosť slabé a alibistické predsavzatie. Okrem toho dospieť k základnej politickej dohode v tejto veci je v príkrom rozpore s prvou tohtoročnou prioritou toho istého M. Dzurindu, ktorou je práve splnenie podmienok vstupu do EÚ. Čiže, keď sa vrátime na začiatok a uvedený myšlienkový rébus premiéra domyslíme do dôsledkov, na Slovensku neexistuje jednoznačná politická dohoda o tom, že SR chce byť členom Európskej únie. Čiže na jednej strane, keď politici potrebujú, vedia kvetnato a odhodlane rozprávať, ale len čo ide o vplyv a moc, snaha plniť reformy a priority vyprcháva. Akosi sme si už na to zvykli a nevieme a neberieme ich na zodpovednosť (každé štyri roky pri voľbách).

Zamysleli sa politici nad tým, ako si šliapu po jazyku? Sálavé teplo kresiel, v ktorých sedia a chcú zotrvať, im v tom akosi pozvoľna bráni a my ich k tomu nenútime. Ak si vláda či jej premiér dali na tento rok štyri priority, je to lepšie ako minuloročný zoznam 22 bodov. Aspoň sa z nich nevytráca význam pojmu priorita. Aj tak však prezentovaným predsavzatiam čosi chýba. Ak totiž niečo myslím vážne, a priority vlády by nemali byť iba slovnou hračkou, musím vedieť, akou cestou to chcem dosiahnuť. A ak to viem, tak to aj poviem, aby som podoprel vážnosť toho, čo hovorím. No po ohlásení premiérových priorít tento druhý krok chýba. Prečo? Nepovažuje poslucháčov za hodných pochopiť spôsob, ako chce svoje priority splniť? Alebo mu nie sú dosť dobrými partnermi na to, aby im to prezradil? Či nebodaj je to tajomstvo? Napokon, platí zákon o poskytovaní informácií. Ale vážne. Dôvod, prečo sme sa spolu s prioritami nedozvedeli, ako ich chce premiér plniť, bude asi v tom, že to v tejto chvíli nevie ani on sám. Teoreticky áno, ale takých by bolo. Načo potom o nich hovorí? Nuž politicky to treba, lebo ľudia sú nespokojní. A napokon, je predsa začiatok ďalšieho roka, nuž podľa našich politikov sa poriadnemu štátnikovi patrí hovoriť. Na obsahu už akoby nezáležalo.

Napokon, ako možno vážne hovoriť o raste reálnych miezd, keď minulý rok klesli na polroka asi o 6 % a od februára pripravila vláda ďalšiu dereguláciu cien, pri ktorej hlásané zvýšenie výdavkov na domácnosť o 500 Sk je iba bludom, ktorému sotva veria jeho šíritelia. Tu naozaj ťažko možno vecne argumentovať. Alebo M. Dzurinda si predsavzal vytvoriť v tomto roku „normálne podnikateľské prostredie“. Dobre, ale prečo až v treťom roku vládnutia?

Peter Višváder