Poslanci už majú svojich asistentov

Už je to tu, od 1. 1. 2001 platí novelizovaný zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (zákon č. 447/2000 Z. z.). V súčasnosti teda platí, že Kancelária NR SR poskytne poslancom na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie asistentov. Po dohode s poslancom uzavrie s nimi zmluvu o zabezpečovaní služieb asistenta poslanca. Podľa poznámky pod čiarou sa má vychádzať z § 51 (nepomenovaná zmluva) a § 853 Občianskeho zákonníka a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odmenu vo výške 80 % platu poslanca uhrádza rovnako Kancelária NR SR. Podrobnosti o zabezpečení služieb asistenta a odmeňovaní má ustanoviť NR SR uznesením. Bude zaujímavé sledovať, ako sa bude v praxi tento „klenot“ nášho zákonodarstva uplatňovať. Byť asistentom je v podstate, zdá sa, ľahké. Zo zákona nevyplýva na výkon tejto funkcie žiadne predpísané vzdelanie, prax ani ďalšie predpoklady a podmienky. Zrejme stačí známosť... Keďže sa uvedený výkon prác bude vykonávať na základe citovaného zákona a nepôjde o uzatvorený pracovnoprávny vzťah (čo by bolo nanajvýš logické), je otázne postavenie týchto osôb z hľadiska daňového a platenia povinného poistného. Taký nezmysel, ako sa všeobecne hovorí, že ide o živnostníkov, nemožno

brať vážne.

Živnostník predsa vykonáva sústavne svoju činnosť s cieľom dosiahnutia zisku - na vlastnú zodpovednosť a účet. Nie je nikomu podriadený. Asistenti tejto požiadavke v žiadnom prípade nezodpovedajú. Aj napriek tomu bude pre nich zrejme platiť štatút samostatne zárobkovo činných osôb. Z daňového hľadiska budú zrejme poberať príjmy podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, teda ako príjem z činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitného predpisu. Tým sa síce zjednodušila práca Kancelárie NR SR (nebude zrejme tento príjem zdaňovať ako príjem zo závislej činnosti a ani odvádzať povinné poistné), ale je otázne, či si uvedomujú noví asistenti, do čoho vpadli? Malo by im byť zrejmé, že okrem povinného poistného budú musieť napríklad hradiť z vlastného vrecka všetky cestovné výdavky. Ak ich však dostanú uhradené, tak to bude

ďalší príjem,

ktorý musia pripočítať z príjmom na účely zdanenia. Len pri príjmoch zo závislej činnosti poskytnuté cestovné náhrady nie sú predmetom dane z príjmov. Pri ostatných druhoch áno. Rovnako, ak budú náhodou asistenti využívať napríklad priestory NR SR, budú musieť platiť nájomné. Ak nie, tak toto plnenie bude predstavovať nepeňažný zdaniteľný príjem, ktorý je potrebné oceniť zvyčajnou cenou. Takisto všetky výdavky súvisiace s ich príjmom (odmenou), začnúc ceruzkou, papierom a počítačom končiac, mali by byť ich výdavkami. Ak nie, poskytnuté plnenia sú opäť predmetom dane. Ak si toto uvedomia, zistia, že lákavo vyzerajúci príjem bude riadne stenčený výdavkami s nimi súvisiacimi - za predpokladu, že budú prácu vykonávať ozaj dobre a kvalifikovane. Podľa zákona o daniach z príjmov budú môcť využiť uplatnenie výdavkov paušálom

vo výške 25 %,

to však zrejme stačiť nebude. Nemali by zabudnúť nahlásiť sa nielen na daňový úrad, ale aj do Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne a na úrad práce.

Ak by sa náhodou niektorí domnievali, že si môžu uplatniť paušálnu daň, tak to asi nie, keďže na príjem z činnosti, ktorú budú vykonávať, do tohto režimu zdanenia nepatrí. Je skutočne na zamyslenie, prečo sa takýmto spôsobom riešila problematika asistentov poslancov. Veď to mohlo byť také jednoduché - uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ktorý je jasný, priezračný a plne zodpovedá štandardu či obsahu práce, ktorú budú asistenti vykonávať. Teraz vznikol problém nielen pre správcov daní jednotlivých poisťovní, ale aj pre samých asistentov. Možno po schválení uznesenia NR SR k tomuto problému budeme múdrejší.

Dagmar Piršelová