Príroda odstraňuje choré a slabé

Zvyšovanie celkovej hodnoty a výkonnosti organizácie cez nehmotné aktíva

Knowledge Management je slovné spojenie, ktoré azda už preletelo cez hlavy všetkých manažérov západného sveta. Toto spojenie postupne preniká aj do toho nášho „westernizovaného“ sveta. Do týchto dvoch čarovných slov sa kadekomu podarilo všeličo prepašovať a kadekomu sa z nich už podarilo aj všeličo vytĺcť. Pod spojením Knowledge Management sa predsa len najčastejšie skrýva to podstatné - zvyšovanie celkovej hodnoty a výkonnosti organizácie rozvojom jej tzv. nehmotných aktív.

Nehmotné aktíva

predstavujú zložitú množinu všetkého, čo tvorí organizáciu a determinuje jej vzťahy s okolím a nemá hmotnú či finančnú formu. Knowledge Management môžeme chápať ako systém na rozvoj nehmotných aktív, spôsobom založeným na špeciálne riadenej výmene informácií a znalostí medzi členmi organizácie a jej okolím. Zámerom týchto aktivít - Knowledge Management stratégií - je rozvoj troch hlavných zložiek nehmotných aktív, na ktoré sa tieto zvyknú formálne deliť. Sú to: externé štruktúry, interné štruktúry a kompetentnosť členov organizácie. Pod externými štruktúrami môžeme rozumieť vzťahy organizácie s okolím, v ktorom pôsobí. V prípade podnikov ide hlavne o vzťahy so zákazníkmi (odberateľmi aj dodávateľmi), s rôznymi finančnými inštitúciami, so štátnymi orgánmi, s mimovládnymi organizáciami, ale aj vzťahy s konkurenciou, médiami a celou verejnosťou. Ide najmä o systémy (informácie, ktoré tieto systémy využívajú a znalosti ľudí v nich zapojených), ktorými je trvalé skvalitňovanie existujúcich a formovanie nových vzťahov podporované. Interné štruktúry predstavujú celkovú stratégiu podniku, systémy riadenia všetkých podnikových procesov a činností, všetky podnikové informačné systémy, organizáciu a vzájomné vzťahy manažérov a zamestnancov. Patria tam, samozrejme, aj všetky zložky podnikovej kultúry a celé duševné vlastníctvo podniku vytvárané od jeho vzniku a zachytené vo všetkých možných formách. Kompetentnosť manažérov a ostatných zamestnancov podniku je hlavne vyjadrením ich celkovej schopnosti (znalosti, praktické zručnosti, skúsenosti, motivácie či sily osobnosti)

úspešne zastávať

daný post v podniku v maximálnej možnej variete situácií, ktoré môže rýchlo sa meniace prostredie pôsobenia podniku priniesť.

Skutočnou výzvou pre všetkých, ktorí sa pustia do systematického rozvoja nehmotných aktív, sú také Knowledge Management stratégie, pri ktorých dochádza vhodne riadenou výmenou informácií a znalostí k rozvoju všetkých troch zložiek súčasne. Vrcholoví manažéri organizácií, v ktorých sa už podarilo Knowledge Management nejako rozvinúť, zostali neraz sami veľmi prekvapení, aké významné efekty je možné dosiahnuť, ak sa podarí v podniku vytvoriť kultúru všeobecného šírenia informácií a sprostredkovania znalostí. Stav skutočnej - neštylizovanej a otvorenej komunikácie. Stav podniku, v ktorom veľká väčšina zamestnancov má k dispozícií viac-menej všetky potrebné informácie vo vhodnej forme a v správnom čase. Stav, kde ľudia bez strachu, zábran či prevracania očí hovoria čo už vedia tým, čo to ešte nevedia. Stav intenzívneho vzájomného (skupinového) učenia sa a spoločného rozmýšľania. Stav vzájomnej úcty a dôvery. Efekty, ktoré takýto stav (rozvinutý pomocou Knowledge Managementu s využitím princípov učiacich sa organizácií) do podnikov prináša, sú neraz vyčísľované vo veľmi veľkých finančných sumách.

Vysvetlenie je v celku jednoduché. Ak v podniku ľudia vedia,

ako sa veci majú,

sú im dostupné potrebné informácie, panuje atmosféra vzájomnej úcty a dôvery, potom rýchlo rastie zdroj podniku, ktorý znižuje potrebu iných zdrojov – jeho znalosti. Najväčšie prínosy plynú práve zo skorej identifikácie tých, ktorí už nestačia, a v ich efektívnom nahradení lepšími a schopnejšími. Presne tak, ako je to v prírode. Každý podnik je ako „živý organizmus“, a ak chce dlhodobo a kvalitne prežívať, musí zo svojho tela odstraňovať všetko choré a slabé. Všetko, čo môže poškodiť jeho vnútorné systémy a potrebné väzby na čoraz komplexnejší okolitý svet. Škoda len, že v našej najväčšej organizácii, ktorou je štát ako celok, nemá kto rozvinúť nejaký ten „Národný Knowledge Management“, systém, ktorý by nám na základe otvorenej komunikácie nás všetkých, lepšej výmene informácií či znalostí pomohol zásadne zlepšiť systémy riadenia a rozvoja štátu. Zlepšiť fungovanie všetkých jeho zložiek.

Hlavným prínosom rozvoja Národného Knowledge Managementu by asi predsa len bolo vytvorenie celospoločenského prostredia na

súťaž mozgov,

sŕdc a vnútornej sily. Vytvorenie takej spoločenskej klímy, v ktorej by na všetkých postoch v celom štáte, vo všetkých inštitúciách, organizáciách a podnikoch boli manažéri prirodzene a plynulo nahradzovaný tými, ktorí sú lepší. Štát je spoluzodpovedný za to, aby trvalo vytváral prostredie na rozkrývanie vedomia národa, všetkých občanov krajiny od kolísky až po hrob. Aby všetci, ktorí chcú a majú na to vhodné predpoklady a danosti, mohli ľahko získavať informácie, osvojovať si znalosti, ako sa veci majú, ako je svet, krajina, organizácia či podnik, v ktorom pracujú, komunita či spoločnosť, v ktorej žijú. Ak ponecháme väčšinu ľudí bez prístupu k informáciám a znalostiam (vzdelávaniu sa po celý život) napospas úzko zameraným plytkým komerčným médiám, budeme sa, a to čím ďalej, tým viac len čudovať, prečo to naše Slovensko funguje tak chabo. Národný Knowledge Management by mohol byť vhodnou príležitosťou pre formujúce sa „nové“ politické strany. Politické strany, od ktorých národ na začiatku tretieho milénia bude nielen očakávať, ale aj požadovať konsolidáciu a integráciu celej nateraz rozorvanej slovenskej spoločnosti ako nevyhnutného predpokladu na budúci úspešný rozvoj.

Ing. Ondrej Patarák, CSc.

Bratislava