Chyby, ktoré sa nedajú vymazať

Technologické a konštrukčné prekáračky s minulosťou

Ak dnes niekto povie zatepľovanie budov, aj laikovi je jasné, že nejde o módny výstrelok, o ktorom sa teraz patrí rozprávať, ale o peniaze a o veľké peniaze, ktoré spoločnosť mohla mať, keby budovy boli stavané s ohľadom na už existujúce zahraničné poznatky. Neboli to však iba technológie a západné teórie, ktoré stačilo rešpektovať a podľa nich stavať, najmä panelové domy. Doc. Ing. Zuzana Sternová, PhD., sa problematike stavebných konštrukcií, ale najmä stavebnej tepelnej technike v podstate venuje celý život. Do zamestnania nastupovala v roku 1971 do Výskumno-vývojového ústavu pozemného staviteľstva. Bol to vtedy ústav patriaci pod generálne riaditeľstvo pozemného staviteľstva. Nastupovala s tým, že by chcela pracovať v oblasti stavebnej fyziky. Vtedy sa na odborných pracoviskách viacerí pracovníci zaoberali „tepelnou pohodou“, ale viac-menej na takej akademickej debatnej úrovni. Napriek tomu, že už od roku 1964 bola v platnosti norma, ktorá stanovovala požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií, tepelný odpor, tepelnú prijímavosť podlahových konštrukcií, teplotný útlm.

„Spomínam si na prvú oponentúru, ktorú som mala, prišiel technický námestník z príslušného pracoviska a iba tak mimochodom komentoval tému slovami: ...á, to máme tie problémy, fotelka, noviny, papuče. Takéto názory boli veľmi rozšírené v tom čase, diskutovalo sa príjemne, nezáväzne, veď

nešlo o peniaze.

Dnes, na rozdiel od toho, všetky, aj súvisiace témy sa odvíjajú už od nákladov na vykurovanie, a to hovoríme veľmi zjednodušene, lebo takmer všetky budovy na bývanie (rodinné a bytové domy) v celkovom počte viac ako 1,7 milióna bytov sme postavili s takými vlastnosťami, ktoré z tepelnotechnického hľadiska nevyhovujú.“

Vedecká činnosť docentky Zuzany Sternovej bola a je zameraná na problematiku tvorby vnútornej klímy a tepelnej pohody objektov ľahkej prefabrikácie a na problematiku tepelnoizolačnej kvality stavebných konštrukcií, najmä obvodových plášťov s vrstvenými dielcami panelovej výstavby osemdesiatych rokov. Bola hlavnou riešiteľkou, vtedy už nie iba akademicky zaujímavého problému, ale vedecko-technického projektu Znižovanie spotreby energie pri prevádzke budov. V rámci tohto projektu bol do života uvedený Uvádzací projekt 332 bytových jednotiek Bratislava-Kramáre s prvými aplikáciami zatepľovacích systémov na Slovensku. Dodnes je to jediný obytný súbor na Slovensku, na ktorom bola zlepšená tepelná ochrana (aplikáciou zateplenia a súvisiacich úprav) na všetkých bytových domoch napojených na zdroj tepla. „Je to desať rokov dozadu, rozsah vykonania by zrejme bol dnes širší, no aj tak je smutné, že nás nikto nenasledoval,“ nostalgicky spomína autorka a riešiteľka.

„Napriek nízkemu priemernému veku bytového fondu stojí pred nami úloha vykonať obnovu a modernizáciu najmä bytového fondu postaveného do roku 1970, lebo životnosť mnohých zabudovaných stavebných konštrukcií sa skončila. Ale aj mladšie budovy majú problémy s vysokou

spotrebou energie

na vykurovanie. Náš bytový fond je v dôsledku nedostatočnej kvality a zanedbanej údržby všeobecne schátraný a vyskytujú sa aj opakované nedostatky a systémové porady. Keby sme sa pokúsili definovať prečo je potrebné zatepľovanie najmä bytových domov, každý povie, no predsa pre vysoké náklady na vykurovanie. Zatepľovanie bytových domov sa robí nielen ako logický dôsledok zlepšenia fyzického stavu budov, na odstránenie dôsledkov zanedbanej údržby. Sú to aj ďalšie zásadné priaznivé účinky na budovy, prejavujúce sa napríklad odstránením hygienických nedostatkov, najmä plesní.“ Aj tak by sa dala nadpísať jedna dlhá kapitola nášho bývalého stavebníctva. Dnes už ťažko hľadať vinníkov, hoci kdekto by to rád hodil na hlavy architektom, pôvodným tvorcom „králikární“.

„Panelové domy sú vystavené klimatickým podmienkam podobne ako iné domy, ktorékoľvek domy. Boli dimenzované tak, aby si zachovali životnosť podobne ako ostatné budovy s tým, že majú odolávať klimatickým vplyvom počas celého roka. To znamená, že tieto domy sú ovplyvňované nízkymi teplotami vonkajšieho prostredia, ale sú aj najmä v letnom období ovplyvňované aj vysokými teplotami. Nesmieme zabúdať, že ktorýkoľvek povrch, na ktorý dopadá slnečné žiarenie, je namáhaný vyššou teplotou, ako je teplota vonkajšieho vzduchu. Na povrchu panelu napríklad môže nastať rozdiel teplôt v rozsahu povedzme od mínus 15 do plus 60 stupňov Celzia, a to podľa farby povrchu.“

Od roku 1971 sa začali u nás používať viacvrstvové obvodové plášte. Boli to už prvé snahy o lepšiu tepelnú izolačnú schopnosť. Vypuklejším sa tento problém stal až po roku 1973. Bol to akýsi odraz vývoja (cena energie) vo vyspelejšom zahraničí. Viacvrstvové konštrukcie mali

funkciu nosnú

aj tepelnoizolačnú. Mnohých laikov prekvapuje, keď počujú o nosnej funkcii obvodového plášťa. Je to tým, že obvodový plášť musí prenášať, keď už nie inú, tak aspoň nosnú funkciu vlastnej hmotnosti alebo prenáša aj zaťaženie od stropných konštrukcií. Užívateľ bytu nevníma alebo jednoducho nevie to, že netesnosťami, zatekajúcou vodou cez obvodové plášte, strešné plášte a okná sa môže výrazne urýchľovať korózia výstuže v stykoch a paneloch. Zateplením a odstránením porúch stavebných konštrukcií sa preto predlžuje životnosť a spoľahlivosť stavebných konštrukcií a budov, zlepšuje sa ich architektonický vzhľad.“

Ponúka sa otázka, kto to všetko dnes má financovať? Obce, vlastníci družstevných bytov, vlastníci bytov v osobnom vlastníctve alebo keď, tak do akej miery štát? „Veľkou chybou zákonodarstva bolo, že zákon 182 umožnil prevod bytov do osobného vlastníctva bez toho, aby boli ťpridelenéŤ aj povinnosti novému vlastníkovi. Viete, že z Občianskeho zákonníka vyplýva zodpovednosť za vlastníctvo, tým aj za prípadne spôsobenú škodu na zdraví a na majetku? Ľudia sa cítia

byť oklamaní,

sú nespokojní a myslia si, že štát má zodpovednosť za všetko, aj za tieto technologické a architektonické chyby minulosti. Neuvedomujú si pritom, že existujú príspevky štátu, a to dosť vysoké príspevky alebo úvery na pomoc vlastníkovi bytu. Myslím si však, že čím skôr si ľudia uvedomia svoje nové povinnosti, bude to pre nich lepšie.“

Dnes sú náklady na vykurovanie už nesmierne vysoké a rok 2001 bude ešte horší. Priemerné náklady na vykurovanie (len na vykurovanie!) jedného bytu predstavujú 10- až 15-tisíc Sk ročne a z tejto sumy by sme mohli technickými úpravami, nielen zatepľovaním, dosiahnuť o 50 % nižšiu spotrebu tepla. Zateplenie v konečnom dôsledku znamená v konečnej fáze prác aj povrchovú úpravu budov, ktorú by tak či tak noví majitelia museli dať urobiť. Na zatepľovanie stavebných konštrukcií sa používajú rôzne zatepľovacie systémy. Je to rôzna skladba materiálov a doplnkových prvkov, ktoré spolu s pôvodnou stavebnou konštrukciou zabezpečia požadovanú tepelnú ochranu budovy. Sú to veľké peniaze, ktoré ľudia môžu ušetriť už za päť, inde za desať rokov. Je to

veľká škoda,

že si to často ešte neuvedomujú. Nedochádza im to.“ Súčasťou uzatvárania sa rodín do vlastných prekúrených bytov bola aj (pre prípadného západného návštevníka) nepochopiteľná kultúra pobytu v súkromí v spodnej bielizni v príliš teplých bytoch, teda aspoň podaktorých. „Súčasťou zmeny zmýšľania je aj nevyhnutnosť prestať s prekurovaním bytov. Zatepľovacie systémy sa svojou skladbou, použitými materiálmi a technologickými postupmi môžu k žiaducemu stavu priblížiť. Zníženie spotreby energie na vykurovanie si vyžaduje súčasne aj úpravy na vykurovacom zariadení (aj na prenose energie a tepla), vyžaduje si aj zabudovanie regulačnej techniky a hydraulické vyregulovanie systému.

Je zaujímavé, že v poslednom období nesmierne narástli problémy s výskytom plesní. Myslím si, že ľudia sa musia naučiť aj vetrať, lebo poniektorí si to ťteplučkoŤ chránia. Zatepľovanie budov prinesie so sebou vyššiu teplotu vnútorného povrchu konštrukcií, čo je z hľadiska menšieho vytvárania plesní rozhodujúce. S tým súvisí aj odstraňovanie hygienických nedostatkov. Zvýšený

výskyt plesní

na stenách a v kútoch bytov je prejavom aj všetkých ťtepelných mostovŤ. Sú to miesta, kde nie je dostatočná tepelnoizolačná schopnosť, ale je to aj zvýšená vnútorná vlhkosť, napríklad sušením väčšieho množstva bielizne priamo v malom priestore. Je to teda aj následok spôsobu používania bytu. Je to ako vidíte, aj niekoľko činiteľov priamo v správaní sa ľudí pri používaní bytu, ktoré môžu v konečnom dôsledku znížiť úhrnné náklady na jeho užívanie.“

Nemá význam nariekať nad celkovou, devastovanou úrovňou bytového fondu, opakujúce sa konštrukčné aj technologické chyby sa už nedajú odčiniť, vymazať. Je však v záujme vlastníkov, aby čím skôr pochopili následky roky zanedbávanej údržby a využili všetky možnosti na zateplenie a na odstránenie porúch už existujúcich stavebných konštrukcií.

Ivan Klačanský

Snímka autor