Parkinson by sa čudoval

Maximálna účelnosť a osobná zodpovednosť

V roku 1999 vytýčili v centrále nadnárodnej spoločnosti Invensys s ročnými tržbami približne 14 mld. USD, ktorá zamestnáva po celom svete asi 100-tisíc ľudí v štyroch stovkách výrobných závodov, strategickú úlohu: Zvýšiť dovtedajší podiel elektroniky vo svojom výrobnom programe z 20 na 50 %. Malo sa tak stať vybudovaním dvoch závodov, jeden na obsluhu amerického, druhý európskeho trhu. Dôležitou podmienkou boli čo možno najnižšie náklady na výstavbu a prevádzku a zároveň dosiahnutie maximálnej pružnosti a operatívnosti v zákazkovej výrobe elektronických súčiastok. Na dvoch svetadieloch, vzdialené od seba tisícky kilometrov, vznikli dva závody podľa jedného modelu: v mexickom Reynose a slovenskej Trnave. Trnavský nesie názov Elektronika Slovensko, riadi ho Ing. Elena Bortolanová mladá Talianka z Vicenzy. Dnes tam pracuje 30 ľudí s vyhliadkou práce pre ďalších 70 zamestnancov do jedného roka a pre 300 ľudí do troch rokov.

Trnava získala ďalšie pracovné príležitosti akoby šibnutím

čarovného prútika,

veď výstavbu haly na zelenej lúke s rozlohou 4600 štvorcových metrov, ktorou poverili spoločnosť IPEC, trvala od marca do konca augusta roku 2000. Rok sa nestihol s rokom stretnúť od prvého príchodu investorov a v hale sa už pracuje. Pritom aj zo strany Invensysu sa na prípravných prácach podieľal minimálny počet ľudí: Ing. Jorge Larco z ústredia, ktorý má na starosti oba nové závody, v Mexiku i v Trnave. Ďalej najmä Ing. Elena Bortolanová a Ferdinando de Mene, bývalý Elenin šéf, ktorého dielom je výber strojov a zariadení a ich rozmiestnenie. Ďalší už boli slovenskí pracovníci, a ani tých nebolo veľa. Invensys totiž v poslednom čase uplatňuje metódu tzv. štíhleho riadenia. Jedným z dôvodov, prečo Ing. Jorge Larco presadzoval za riaditeľku mladučkú Elenu, len so štvorročnou praxou po skončení vysokej školy, nebolo len to, že je dobrou odborníčkou v elektronike. Mal možnosť pozorovať ju, keď bola zodpovedná za zavádzanie štíhleho manažmentu v jednej z elektronických prevádzok Invensysu. „Je veľmi jemná, ale zároveň pevná,“ hovorí o nej. Vyžaruje z nej nákazlivé nadšenie pre prácu a zároveň empatia k spolupracovníkom. Možno je to detail, ale je charakteristický: Ani počas slávnostného uvádzania závodu do prevádzky si Larco ani Bortolanová nezobliekli biele pracovné plášte, takže sa na pohľad vôbec nelíšili od ostatných pracovníkov.

Metóda štíhleho riadenia (lean management) je presným opakom toho, čo svojho času odpozoroval Parkinson a definoval vo svojich „zákonoch“. Tu má každý, aj radový pracovník, určené

svoje právomoci

a zodpovednosť a v jej rámci sám koná. Nečaká sa na pokyny zhora. Operátorka linky rozhoduje o výrobe vo svojej vlastnej réžii na základe objednávok od zákazníkov. Na to je, samozrejme, potrebné, aby ľudia dokázali spolupracovať bez striktného delenia na nadriadených a podriadených. Vedúca ľudských zdrojov Ľudmila Marková o tom ako psychologička hovorí: „Sú isté vlastnosti, isté predispozície, ktoré robia ľudí viac vhodnými na tento typ riadenia. Pretože rozhodnutia sa robia na všetkých úrovniach, nielen na tých najvyšších, musia byť

otvorení, tvoriví,

samozrejme, aj entuziastickí, iniciatívni a zaangažovaní pre vec, musia chcieť sa podieľať na rozhodnutiach. Samozrejme, mali by byť aj komunikatívni a priateľskí, kolektívni - tímoví hráči a skôr extrovertne orientovaní.“ Nových pracovníkov, o ktorých sa predpokladá, že z odbornej stránky sú pripravení na 100 %, prijímajú aj z toho hľadiska, aby zapadli do už existujúceho tímu.

To, že ide o výlučne zákazkovú výrobu, pochopí návštevník, keď porovná neveľké priestory expedície s rozľahlou halou. A sklad hotových výrobkov, také čosi tu neexistuje vôbec. „Vyrábame konkrétny výrobok pre konkrétneho zákazníka. Nie na sklad. A čo vyrobíme, to hneď vyexpedujeme,“ odôvodňuje Ing. Elena Bortolanová Že by takto dokázala odôvodniť zábudlivosť architekta? Rozhodne nie. Je tu aj veľmi účelne zariadená miestnosť prvej pomoci a v miestnosti pre upratovačky je vyznačený ešte aj obrys na podlahe na umiestnenie vysávača...

V čase našej návštevy sme videli montáž dosiek pre bielu techniku. Zmeny nastavenia na iný typ plošných spojov možno urobiť v priebehu minúty. V tomto smere je závod vybavený špičkovou technikou. A takisto mieni produkovať iba

špičkovú kvalitu.

Ich vlastná norma dovoľuje tri chybné kusy z milióna. Okrem toho najbližším vytýčeným cieľom v oblasti kvality je dosiahnuť certifikáciu ISO 9000.

Všetci pracovníci sú v bielych plášťoch bez ohľadu na to, či pracujú pri montážnej linke alebo v administratívnej časti za počítačom. A tak ako sú všetci spolu v hale, aj v administratíve pracujú všetci v jednej miestnosti

vrátane riaditeľky. Blízkosť, ktorú neoddeľujú zatvorené dvere či „nepriestrelnᓠsekretárka, podporuje komunikáciu, ako aj zvolený systém riadenia i myšlienku rešpektovania rovnosti zamestnancov. Pravda, na rokovania so zákazníkmi, na porady pracovných tímov sú tu oddelené malé zasadačky, na stretnutia väčšieho počtu pracovníkov, na školenia, ktorých aj doteraz absolvovali neúrekom, slúžia konferenčné miestnosti. Mysleli, zdá sa, na všetko.

Zuzana Krútka

Vladimír Turanský

Snímky Elektronik

Texty k obrázkom z diskiet:

Pb 160042: Ing. Jorge Larco si nezobliekol plášť ani vo chvíli, keď primátor Trnavy Štefan Bošnák slávnostne prestrihol pásku.

Pb 160054: (vybrať dámu v prostriedku) Mladá riaditeľka Elena Bortolanová sa učí po slovensky, aby odstránila jedinú bariéru, ktorá ju delí od spolupracovníkov.

Pb 160014: Zástupca firmy IPEC Ivan Čarnogurský sa so záujmom pozrel na montáž plošných dosiek v hale, ktorú postavili za pol roka.

Text k schéme: Organizačná schéma „štíhleho“ podniku Elektronika Slovensko.