Na čom sedíte, páni podnikatelia?

Sadáme si, aby sme pracovali, odpočinuli si alebo dokázali svoju moc. Druh sedadla, obyčajnou drevenou stoličkou začínajúc a najprepychovejším trónom končiac, a spôsob, ako na ne usadáme, sú známkou spoločenského zaradenia. Psychológovia tvrdia, že typ úspešného podnikateľa poľahky dešifrujú, okrem iného, aj zo zariadenia jeho kancelárie a menovite z „predmetu“, na ktorom najčastejšie sedia. V seriáli dnes pokračujeme na tému: Na čom sedíte!

Ľudia, ktorí chcú dokázať svoju moc, na to využívajú aj také pomôcky, ako sú vysoké stoličky, masívne tróny alebo pódiá. Keď ľudský vodca sedí na tróne, je to neklamný znak aktívnej dominancie. Túto taktiku používajú v praxi nielen veľkí vodcovia ako králi a prezidenti. Aj ktorýkoľvek zo šéfov, hoci na nižšej úrovni, vie, že operadlo jeho stoličky musí byť vyššie než operadlo stoličky, na ktorú usadajú zamestnanci alebo návšteva. V publikácii Reč tela zdôrazňuje psychológ Allan Pease, že ambiciózny podnikateľ navyše zaujíma súťaživú polohu – sedí chrbtom k stene oproti svojmu partnerovi, ktorý ma za sebou dvere. Tým je zdôraznená jeho zraniteľnosť.

Svoju nadriadenosť počas rokovania vyjadrí i založením rúk do tyla, aby vyzeral vyšší, ako v skutočnosti je. Rovnaký efekt bude mať, pokiaľ ich položí na dosku stola. Symbolicky dotyk s týmto kusom nábytku možno vyložiť ako zdôraznenie pocitu majetníctva.

Poloha v sede teda u ľudí znamená nielen pohodlie, ale aj spoločenskú hierarchiu. Každá z civilizácii mala počas dejín vlastný spôsob, ktorým jednotlivci dokazovali svoje postavenie. Tretina ľudstva dodnes sedí so skríženými nohami. Títo ľudia patria v spoločnosti k tým najmenej významným.

Z Číny pochádza osobitý zvyk aziatov, sed na pätách. Odtiaľ sa rozšíril do Kórey a ešte neskôr do Japonska. Je to poloha vhodná pri ceremónii pitia čaju, a to predovšetkým pre ženy, ktoré ho podávajú. Muži najčastejšie usadajú na malé stoličky alebo dávajú skríženým sedom najavo svoje spoločenské zaradenie. Treba dodať, že jednou, ale nie jedinou príčinou tejto pre nás nepohodlnej polohy je preľudnenie v ázijských krajinách a nedostatok miesta pre nábytok v obydliach.

V polovici päťdesiatych rokov bolo zdokumentovaných päťdesiat rôznych spôsobov sedu na zemi, ktoré sa dnes ešte používajú v Ázii a v Afrike. Aby sa ľudia vyhli priamemu dotyku so zemou, bežne sa v týchto kultúrach používajú koberčeky, vankúšiky a malé taburetky.

V slede dejín padali milióny ľudí do prachu zeme, zatiaľ čo ich náboženskí alebo politickí vodcovia zaujímali pozíciu v sede. V starom Egypte si poddaní nesmeli dovoliť ani zdvihnúť zrak, pretože faraón stelesňoval slnko, ktoré by ich oslepilo. Egypt je kolískou zdobených stoličiek a trónov.

Rimania zasa rokovali o štátnych záležitostiach v sede na nôžkovitých laviciach (sella curulis), ale pri odpočinku a bohatých hostinách zaujímali polohu v leže. Rímsky cisár Karol Veľký chcel vo svojej pýche napodobniť pápežský trón. Trón na štyroch stĺpoch stojí v katedrále v Cachách.

Aristokrati však prišli skoro na chuť pohodliu a začali si kupovať stoličky s čalúnenými sedadlami, potiahnuté najjemnejšími látkami. V dejinách vývoja stoličiek a kresiel sa odzrkadľujú nielen rôzne umelecké slohy, ale zdôraznené je aj spoločenské využitie. Caquetoires (slovo majúce pôvod vo zvukovom prejave sliepok) – nízke a široké kreslá, ktoré sa objavili v šestnástom storočí vo Francúzsku – slúžili na to, aby na nich šľachtičné v širokých sukniach mohli pohodlne debatovať o udalostiach na dvore.

Buržoázne revolúcie v západných krajinách nastolili relatívne demokratický režim aj v tejto oblasti a v dvadsiatom storočí sa stoličky a kreslá využívali pri všetkých ľudských aktivitách. Pravda, ani spopularizovaním tohto vynálezu pre pohodlie ľudí sa nevytratil fenomén hierarchie.

V šesťdesiatych rokoch, ktoré boli obdobím kritiky autority a moci, presadzovali hippies a študenti neformálny spôsob sedenia. Nevedomky sa stali nástupcami svojich predkov, študentov Sorbony, ktorí až do štrnásteho storočia polihovali na hodinách výučby na podlahe pokrytej slamou. Vtedy mali nárok posadiť sa na drevenú stoličku iba učitelia.

Pre dnešných dedičov šľachtických rodov znamená nová situácia pompu bez moci a pre podnikateľov, politikov, šéfov, manažérov, moc bez pompy. Podnikatelia, šéfovia, vlastníci sa už neprevážajú v honosných kočiaroch, zdobených všetkými atribútmi moci, ale obliekajú si elegantné obleky a jazdia čiernymi honosnými autami.

Zostávajú však tiež obklopení početným dvoranstvom – asistentmi, úradníkmi, hovorcami a telesnými strážcami.

Od okamihu, keď sa Australopithecus postavil na zadné nohy, došlo v ľudskom tele k zásadným zmenám. Naša kostra a svaly sa pomaly prispôsobovali potrebe stability v stoji, hlava nemá závesný aparát, aký majú štvornožci. Presun ťažiska v tele dvojnožcov spôsobil zmeny lebečných kostí a napojenie hlavy na šiju. Chrbtica vo funkcii centrálnej osi tela sa tiež zmenila. Jej jednoduché zahnutie sa vyvinulo do tvaru dvojitého S. Chrbtica pracuje ako pružina a je schopná tlmiť nárazy a záťaže.

V situácii, keď je ľudské telo dokonale adaptované na stoj na nohách, vstupuje človek do dvadsiateho prvého storočia a trávi najmenej osem hodín denne v sede. Začína pociťovať zdravotné problémy. Nebezpečne sa zvyšuje percento ľudí, ktorí trpia bolesťami šije a chrbta. Špecialisti v ergonomike bijú na poplach a tvrdia, že najlepšou formou je nesedieť. V prípadoch, keď to inak nejde, odporúčajú používať ergonomické stoličky a často meniť polohu: vstať, poprechádzať sa, ľahnúť si na podlahu, sadnúť si „na turka“...

Vážení páni podnikatelia, možno prišiel okamih, kedy by človek mal zmeniť polohu tela pri práci i odpočinku. Pokiaľ budete chcieť i naďalej vyjadrovať hierarchicky spoločenský systém, mali by to skúsiť inou formou.