Meteorit na predaj

Meteorit je pomerne obyčajný kus kameňa, ktorý neobsahuje nič, čo by sa nevyskytovalo aj na Zemi. Miesto jeho pôvodu z neho však robí objekt hodný záujmu. O meteority sa zaujímajú predovšetkým vedci, no v posledných rokoch aj zberatelia a hľadači. Veď cena týchto kameňov prevyšuje cenu zlata.

Vlastniť meteorit - to je ako držať v rukách kúsok vesmíru, dotýkať sa nemožného. Je teda celkom samozrejmé, že po meteoritoch túži toľko ľudí, a vôbec nie sú to iba vedci. A sú ochotní za tento „kúsok vesmíru“ zaplatiť neuveriteľné sumy, len aby ho mali v zbierke. Kúsok Mesiaca alebo Marsu dnes stojí dvaapoltisíckrát viac ako rovnako veľký kúsok zlata.

Na Zemi nie je málo meteoritov, avšak veľmi zle sa hľadajú. Inde než na obrovskej ľadovej pláni v Antarktíde alebo na nemenej rozľahlých piesočnatých pláňach Sahary ich však nájdete iba s veľkými problémami. Strácajú sa medzi pozemským materiálom.

Každý rok vletí do pozemskej atmosféry odhadom päťdesiattisíc ton medziplanetárneho „smetia“. Niekoľko tisíc takýchto kúskov (váha od niekoľko gramov až po šesťdesiat ton) preletí atmosférou a dopadne na Zem. Väčšinou pochádzajú z pásu asteroidov, ktorý oddeľuje Mars od Jupitera. Občas sa objavia aj úlomky priamo z Marsu alebo z Mesiaca, ktoré sa odštiepili po dopade asteroidov na toto teleso.

Ak vedci hovoria, že ich nie je málo, nesmieme si predstavovať, že tieto kamene Zem priamo zaplavujú. Dodnes bolo bezpečne identifikovaných 2600 fragmentov, ktoré preukázateľne dopadli na Zem z vesmíru. Ďalších niekoľko tisíc vedci podrobne skúmajú, tisícky už analyzovali s jednoznačným výsledkom – pochádzajú zo Zeme.

Pravda, stáva sa, že taký fragment váži niekoľko kilogramov, a tak sa niekedy môže aj rozdeliť. Vedci musia podrobnou analýzou zisťovať, či to nie sú kúsky rovnakého kameňa. Stáva sa totiž, že rôzni podvodníci, ktorí sa k meteoritu dostanú, sa snažia rovnaký meteorit predať viackrát. V roku 1991 bol v Austrálii objavený vzácny meteorit – 350 gramov vážiaci ureilit. Získal označenie Nullarbor 010. Jednogramový fragment z tohto meteoritu bol odoslaný do Chemického inštitútu Maxa Plancka v Mohane na analýzu. Zvyšok sa stratil. O niekoľko rokov neskôr oznámil známy podvodník Ron Farrell, že objavil ďalší meteorit. Aj tentoraz to bol vzácny ureilit. Vážil však iba 349 gramov. Farrell tvrdil, že ho našli v Mexiku. Meteorit bol pomenovaný Nuevo Mercurio (b). Oba kamene (jednogramový z Austrálie i nový kameň z Mexika) mali podozrivo zhodnú skladbu, textúru a kompozíciu. Väčšina vedcov dospela k záveru, že sú to dva kusy jedného kameňa.

Spomínaný príbeh avšak vôbec nepatrí k Farrellovým najlepším „kúskom“. V roku 1995 sa tento pán obrátil na egyptské múzeum. Zastupuje vraj Yaleovu univerzitu a rád by si požičal dva múzejné exponáty na podrobný výskum – žiadal dva meteority z Marsu, ktorých hodnota prevyšuje dva milióny dolárov. Podarilo sa mu kamene získať. Egyptské úrady až neskôr zistili, že na Yale žiadny muž menom Farrell nepracuje ani tam nikdy nepracoval.

Obchod s meteoritmi je taký výnosný, že sa to v ňom podobnými podvodmi len tak hemží. Iba za posledné tri roky bolo šesť marťanských meteoritov (všetky patrili do súkromných zbierok) odhalených ako obyčajné pozemské bazalty. Zlodejom, ktorí takéto zbierky vykrádajú, to však neprekáža. Za rovnaké obdobie bolo nahlásené odcudzenie 232 meteoritov.

Nekradnú sa iba meteority zo súkromných zbierok. Na parížskej Výstave meteoritov v roku 1996 zmizli hneď dva parádne kúsky: jeden z Marsu a jeden z Mesiaca. Mesačný meteorit patril Japonskému národnému inštitútu polárnych výskumov.

Pravda, to všetko nemá nič spoločné so serióznym skúmaním. Meteority sú predovšetkým objektom vedeckých tímov, ktoré z nich dokážu „vyčítať“ zaujímavé údaje o (ne)živote na planétach.

(mb)

Cenník

(Cena za jeden gram)

*Obyčajný meteorit (z pásma asteroidov): 4 až 15 dolárov

* Meteorit z Marsu: 4000 až 12 000 dolárov

* Meteorit z Mesiaca: 68 000 dolárov

* Zlato: 10 dolárov

* Smaragd: 2500 až 250 000 dolárov

* Číry diamant: 82 000 dolárov

Zdroj meteoritov

Každý rok dopadá na Zem okolo jedného milióna meteoritov. Sedemdesiat percent však dopadne do morí a oceánov, takže sú nenávratne stratené. Ďalšie tisíce dopadajú do džunglí a na púšte. Iba pár sa ich objaví v obývaných oblastiach.

Meteority pochádzajú z troch hlavných oblastí. Väčšina je z pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Tam poletujú zvyšky medziplanetárnych smetí, ktoré v našej sústave zostali z čias, kedy sa tvorili planéty. Z Mesiaca sa na Zem dostalo iba jedenásť meteoritov (oficiálne potvrdených a preverených), z Marsu iba