Ambiciózny a úspešný agromanažér

Družstvo, to nie je abstraktný pojem, chce celého človeka - odborníka

PD Zavar v okrese Trnava vedie už osem rokov predseda družstva Ing. Miroslav Belanský, CSc. Na družstvo prišiel už s bohatou manažérskou skúsenosťou. PD Zavar je známe nadštandardnými výnosmi obilnín a ukážkovým chovom dojníc na farme v Brestovanoch. Hospodári na 2161 hektároch poľnohospodárskej pôdy so 150 pracovníkmi. Náš rozhovor sa začal odvíjať hodnotením pre poľnohospodárov zložitým a klimaticky nepriaznivým rokom 1999. „S čím sa môžeme aj v tomto roku pochváliť, je dojivosť

9344 litrov mlieka

na kravu a nezaostávame ani v prírastkoch v odchove ošípaných. To sú dve naše nosné zamerania. Sú zaujímavé aj preto, lebo družstvu prinášajú pravidelný mesačný príjem. To rastlinná výroba nikdy nerobila a nerobí, lebo je sezónna. So sklzom už počítame, teraz 30 dní, voľakedy to bolo automaticky 14 dní. No budeme spokojní, ak sa to ustáli na 30-dňovom splátkovom kalendári. Dnes máme už vyše dvoch tretín tržieb zo živočíšnej výroby, mlieko aj s mäsom sú zhruba na jednej úrovni, je to 40 mil. Sk z každej tejto komodity ročne. Chceli by sme ísť ešte ďalej, to nie je naše posledné slovo. Z dotačnej politiky štátu nepýtame nič, čo nám nepatrí, ale všetko, čo nám patrí, za tým sa snažíme tvrdo ísť.“

Družstvo, ktoré riadite, sa skladá z troch pôvodných družstiev Zavar, Lovčice a Brestovany. V Brestovanoch máte farmu, na ktorú chodia už skoro exkurzie. Vypiplali ste si vlastné stádo.

- Začali sme ťažšou metódou, je to zdĺhavé a nikdy nedosiahnete taký parameter, ako keď je dobytok šľachtený pre svoj cieľ. Išli sme šľachtením cez

mliekový typ

dobytka. Sme prímestskou oblasťou a šľachtili sme holštýnsko-frizský, najskôr červenostrakatý a dnes už výrazne len čiernostrakatý typ. Populácia čierneho dobytka je väčšia, tam je väčšia možnosť výberu plemenníkov. Naším hlavným zameraním je mlieko. Ak sa nič nestane, mali by sme päť milión litrov mlieka dať do našej mliekarne (zmodernizovaný Tamilk v Trnave je vo vlastníctve silných PD z okolia, Ing. M. Belanský je predsedom predstavenstva, pozn. red.). Celá mliekareň má kapacitu asi 28 miliónov litrov a z toho je našich 5 miliónov litrov. Predávame embryá, lebo to je jedna z ďalších možností rozšíriť stádo kvalitným dobytkom, potom už na tom „živom inkubátore“ natoľko nezáleží, ktoré to prijme a ktoré to donosí. Záleží na pôvode embrya. Naše kapacity sú vybudované na 600 kusov kráv, a nadstav, ktorý nemáme kde umiestniť, predávame. Už sme predali 130 kusov vysokoteľných jalovíc. Tí, čo ich kúpili, sú veľmi spokojní a majú záujem o ďalšie kusy. Musíme však vidieť naše záujmy napriek tomu, že ponuky na ich kúpu sú lukratívne. Veď to, čo sa udialo v okolitých štátoch v stádach hovädzieho dobytka, zvyšuje náš kredit na zahraničnom trhu. Rastie záujem o zdravé zvieratá u nás.

Aký je váš názor na pôvod rozšírenia choroby šialených kráv a ako to vyzerá u nás na Slovensku?

- Keby sa to bolo udialo v bývalom bloku, tak nás oboženú ostnatým drôtom. Na západe vraj už roky vládne v chove super disciplína a vidíte, nie je to tak. Ak si niekto

dovolil skrmovať

prežúvavcami mäsovokostnú múčku, nemám k tomu komentár. Zaslúži si to tvrdé odsúdenie, ale nepomôže, keď už nastala explózia. Podozriví sú všetci, lebo tu bola určitá migrácia. Aj my sme prvé nákupy na zlepšenie stáda urobili v zahraničí. Z Talianska a Nemecka sme doviezli vysokoteľné jalovice, ktoré tvorili základný genofond budúceho stáda. Naše zvieratá sú však pod tvrdou kontrolou veterinárov. Už samotná karanténna lehota, ktorú sme na tieto zvieratá uplatnili (časté odoberanie krvi, robenie skúšok), čosi znamenali. Naši veterinári majú povesť najprísnejších, ukazuje sa, že bez priamosti to ani inde nepôjde.

Ako je to s krmivami, máte intenzívnu rastlinnú výrobu, ale na špičkové ukazovatele dojivosti a na prírastky to zrejme nestačí.

- Máme svoju výrobu. Kupujeme len to, čo si nevieme dorobiť, minerálne doplnky, vitamíny a sóju. Nad sójou sa vážne zamýšľame, mala už viacero renesancií, chceli by sme začať s jej pestovaním. Sója začína byť zase zaujímavá, práve pre možné „vytesňovanie“ múčok. Je to veľké politikum a aj preto stúpla zo šesťtisíc na štrnásťtisíc vo veľmi krátkom čase. Kto ju má, ten

bude profitovať

priamo z rastlinnej výroby a nebude potrebovať „preháňať“ to cez živočíšnu výrobu. Netreba však medzi ľudí vnášať strach a obavy. Veterinárna služba je v každej kafilérii. Z technológie spracovania vieme, čo sa porušilo najmä vo Veľkej Británii. Ak sa dodrží v kafilérii technologický postup, teplota, tlak a čas, nemalo by prísť k žiadnemu pretrvávaniu zárodkov. V časoch veľkej živočíšnej výroby predstavovali kafilérie aj na Slovensku základ výroby komponentov kŕmnych zmesí. Keď budeme veľmi bohatí, tak budeme môcť s tým hnojiť, ale zvieratá na bitúnkoch a v kafilériách sa spracovať musia a musia sa spracovať neškodne. Veď od nás odvážajú z kafilérií v cisternách tuky renomované zahraničné firmy.

Zatiaľ iba teoretická otázka. Keby vaše družstvo muselo úplne prestať používať mäsovokostné múčky povedzme aj pri kŕmení ošípaných, aký dôsledok by to malo?

- Dá sa nahradiť jedine sójou, no my nehospodárime v oblasti, kde by bola možnosť rozšírenia pestovania sóje na niekoľko tisíc hektárov. Znova vám nepriamo odpovedám, že túto možnosť má niekto iný, a keď sóju dovezie do Hamburgu, tak ju nedovezie preto,

aby pomohol nám,

ale aby pomohol sebe. Je to rýdzo ekonomická kategória, ale zároveň aj politika. Tam, kde už také vysoké výskyty nastali, ako v Anglicku, vo Francúzsku a inde, každému súdnemu človeku napadne, že príčiny boli ekonomické. Nič také nedodávame, čo by mohlo ohrozovať zdravie zvierat a naše normy (na Slovensku) sú minimálne násobkovo tvrdšie ako všade inde.

Ako poznamenala nepriazeň počasia rozhodovanie manažmentu? Museli ste dlho uvažovať, čo a kde obmedzíte, komu viac uberiete?

- Vzhľadom na výpadok 11 mil. Sk v rastlinnej výrobe - zo začiatku sme predpokladali, že výpadok bude až 19 mil. Sk - sme udržali odmenu na úrovni predchádzajúceho roka. To je v prípade takého veľkého výpadku tržieb mimoriadny úspech. Hlavne, nie všetko môžeme merať cez mesačné výplaty. Čosi znamená pre ľudí aj

stabilita a istota.

Žiadnu pridruženú výrobu nemáme, ako bolo zvykom voľakedy a našu vysokú produktivitu práce dosahujeme len z klasickej živočíšnej a rastlinnej výroby. Som toho názoru, že vo vývoji sme ešte nepovedali posledné slovo. Na moderných linkách je hlavným kŕmičom dnes traktorista s kŕmnym vozidlom. Ten rozhoduje o ďalšej úžitkovosti, musí dodržať kŕmne dávky, ktoré mu stanovil zootechnik. Ak sa mám vrátiť k otázke, čo priniesol družstvu Zavar minulý nie príliš priaznivý rok, tak za najdôležitejšie považujem zmenu v myslení. Naši ľudia si začali uvedomovať, že družstvo je ich, že to nie je abstraktné družstvo. Družstvá mali príležitosť sa rozpadnúť totálne a legálne už dvakrát a nerozpadli sa. Ľuďom to vyhovuje. Družstvo je obchodná firma ako každá iná, navyše Slovensko má 150-ročnú tradíciu v družstevníctve. Ja ako manažér s určitým rozhľadom ľutujem iba to, že poľnohospodárske družstevníctvo na Slovensku zostalo iba výrobkovým. Máloktoré družstvo preniklo do obchodnej sféry.

Ivan Klačanský