Rozšíril sa okruh samostatne zárobkovo činných osôb

Zákon č. 446/2000 Z. z. - 43. novela zákona č. 100/1988 Zb.

Zásadné zmeny sa týkajú vymedzenia pojmu samostatne zárobkovo činných osôb. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. za samostatne zárobkovo činné osoby sa od 1. 1. 2001 považujú:

osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v znení neskorších predpisov;

osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa § 5 a nasl. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov;

osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch), s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú túto činnosť podľa zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov;

osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon č. 383/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov - účinný od 1. januára 1998) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov; uvedenou novelou od 1. 1. 2001 sa upúšťa od podmienky „sústavného“ výkonu uvedenej umeleckej alebo inej tvorivej činnosti na základe vyhlásenia a nezohľadňuje sa už ani skutočnosť, či sú uvedené osoby už samostatne zárobkovo činnými osobami z dôvodu výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo nie sú.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ide o nedokonalé legislatívne vyjadrenie, pretože pracovnoprávne vzťahy vznikajú na základe pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce). Avšak dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o pracovnej činnosti, ani dohody o vykonaní práce podľa § 232 ods. 3 ZP nemožno uzavierať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Za obdobný pracovný vzťah sa považujú pracovnoprávne vzťahy prokurátorov a príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe, t. j. tzv. služobné pomery (§ 4 Zákonníka práce).

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca mal uviesť miesto spojenia „mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov“ spojenie „mimo pracovného pomeru“, pretože môže ísť iba o uzavretie pracovnej zmluvy, čo je tiež diskutabilné, resp. toto spojenie mal úplne vypustiť, pretože vôbec nespĺňa svoj účel.

Na základe uvedeného sa za samostatne zárobkovo činné osoby od 1. januára 2001 považujú všetky osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) a nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu bez zreteľa na skutočnosť, či túto činnosť vykonávajú sústavne alebo iba príležitostne a či vykonávajú alebo nevykonávajú iné činnosti uvedené v odseku 1.

Otázne je, ako sa táto skutočnosť bude v praxi preukazovať a zároveň je potrebné upozorniť na reštrikčné opatrenie vo vzťahu k vysokoškolským pedagógom, ako aj pracovníkom akadémie, vedeckých ústavov atď., kde súčasťou pedagogického, resp. vedeckého procesu je bezpodmienečná publikačná, tvorivá a vedecká činnosť práve podľa autorského zákona, ktorej výsledok sa dostaví mnohokrát po viacročnom, napr. 5-ročnom pokuse, tvorbe, resp. literárnej činnosti, t. j. pri mimoriadne náročnom vynaložení úsilia na dosiahnutie akademického titulu atď. nevyhnutného pre odborný - kvalifikačný rast a ďalšie predĺženie pracovnej zmluvy. S týmito zamestnancami sa môžu uzatvárať pracovné zmluvy maximálne na tri roky, t. j. na dobu určitú. V prípade, ak nespĺňajú uvedené kritéria (publikačná, vedecká, tvorivá činnosť atď.), pracovný pomer sa s nimi opätovne nemôže uzavrieť. O mzdovom ohodnotení akademickej obce vari netreba hovoriť. Pre pedagóga je maximálny plat s 25-ročnou praxou 12 990 Sk . Zdá sa to niekomu veľa ? Podľa všetkého áno. Takže tieto subjekty bez toho, aby chceli podnikať, stali sa bez svojej vôle samostatne zárobkovo činnými osobami (nejde náhodou o obmedzenie slobody a rozpor s Ústavou SR?).

spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností podľa § 76 až 104 Obchodného zákonníka;

športovci, ktorí športovú činnosť vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu; od 1. 1. 2001 aj v tomto prípade sa opätovne upúšťa od podmienky výkonu športovej činnosti na základe vyhlásenia a za športovca sa považuje osoba, ktorá vykonáva športovú činnosť ako svoje povolanie, ale bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, resp. bez obdobného vzťahu.

Z uvedeného vyplýva, že ak športovec vykonáva športovú činnosť zárobkovo ako svoje povolanie, ale na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, resp. v obdobnom vzťahu, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby nemá.

obchodní zástupcovia podľa § 652 až 672 Obchodného zákonníka; od 1. 1. 2001 sa obchodní zástupcovia, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 až 672 Obchodného zákonníka považujú za samostatne zárobkovo činné osoby tiež bez ohľadu na skutočnosť, či túto činnosť vykonávajú sústavne alebo iba príležitostne. Aj v tomto prípade sa upúšťa od podmienky vyhlásenia týchto subjektov, že túto činnosť vykonávajú sústavne.

osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť napr. podľa zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach; od 1. 1. 2001 za samostatne zárobkovo činné osoby sa považujú osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť tiež bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo nie sú už samostatne zárobkovo činnými osobami z dôvodu výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti.