Pripravuje ministerstvo právny nedorobok?

Zákon o spotrebiteľských úveroch očami podnikateľov: nie je to dobré...

„Je to nejasné, nerozumiem tomu, chýba tam to najpodstatnejšie,“ takto sa podnikatelia, ktorí pracujú v oblasti predaja na splátky a v lízingu, vyjadrujú k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť v lete tohto roka. Jeho prijatím si splníme ďalšiu z balíka úloh, ku ktorým nás zaväzuje program na prijatie do EÚ, ale ak ho prijmeme v navrhovanej súčasnej podobe, zostane nad ním niekoľko otáznikov.

V súčasnosti sa poskytovanie a správa spotrebiteľských úverov riadi viacerými zákonmi, no návrh, ktorý sa po dopracovaní pripomienok Legislatívnej rady vlády SR z decembra 2000 onedlho opäť vráti na jej rokovanie, by mal obsahovať všetky náležitosti súvisiace s predajom na splátky spotrebiteľom (občanom). Podnikatelia kvitujú zvýšenú ochranu spotrebiteľa a predpoklad na zlepšenie konkurenčného prostredia na trhu. Upozorňujú však na to, že zákon síce v § 1 hovorí o tom, že jeho predmetom je aj „spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, avšak práve táto podstatná vec v návrhu zverejnenom na internetovej stránke MH SR chýba. Podľa riaditeľa odboru MH SR M. Maťaša však vzorec vypadol z internetu nedopatrením a každému, kto oň prejaví záujem, ho ochotne poskytnú. Aj to sa stáva...

J. Haincz z GE Capital Bank z Prahy, ktorá má v SR dve spoločnosti - GE Capital Leasing a GE Capital Multiservis, ráta s tým, že nový zákon ovplyvní iba činnosť druhej z nich. Podľa právničky spoločnosti V. Lassiouve návrh vyhovuje súčasným trendom právnej úpravy vzťahov so spotrebiteľom. Pre GE Capital Multiservis, k. s., bude jeho prijatie znamenať „prispôsobenie štandardnej dokumentácie, marketingových materiálov, ako aj niektorých interných procesov“.

G. Lelkesová, majiteľka predajne elektro OMEGA v Dunajskej Strede bude ako dodávateľ tovaru naďalej robiť sprostredkovateľa medzi veriteľom a spotrebiteľom: „Pozdáva sa mi, že zákon konkrétne vymedzuje náležitosti zmluvy o úvere, čo to zákazníka bude spolu stáť a najmä to, že ak sa mu podarí úver splatiť pred lehotou splatnosti, hradí úrok len za skutočné časové obdobie jeho splácania.“ J. Latiak, majiteľ a konateľ s. r. o. EFEKT LEASING z Ružomberka vyčíta návrhu vágne definície pojmov: „Veď klasický lízing auta občanovi sa už asi bude posudzovať podľa tohto zákona. Potom to však nebude lízingová zmluva, ktorá patrí pod zákon o daniach z príjmov ako teraz. Ako najväčší problém vidím vymožiteľnosť práva. Aj keď omeškanie dvoch splátok, prípadne jednej splátky za obdobie viac ako tri mesiace, by ma oprávňovalo k tomu, aby som získal späť vlastníctvo k tovaru, neviem si to v praxi predstaviť.

E. Kaveschanová, ved. obch. odd. ACOM, s. r. o. z Košíc sa naopak domnieva, že v takýchto prípadoch bude umožnené zrýchlené exekučné konanie bez súdneho pojednávania. Podľa nej by zákon mal uvádzať, o koľko percent môže byť úročenie spotrebiteľských úverov za poskytnutie tejto finančnej služby vyššie oproti štandardným úrokovým sadzbám. „Nie je tiež jasné, ako môže súkromná firma vybavovať pre svojich klientov spotrebiteľské úvery a aké bude môcť banka za to vyžadovať garancie od nej. A ak dôjde k chybe produktu, prolongácia na zaplatenie splátky by bola podľa môjho názoru oprávnená len v prípade, keď oprava alebo náhradné riešenie presiahnu lehotu 30 dní.“

Týmto i ďalším nedorobkom sa však mohol predkladateľ návrhu - MH SR - vyhnúť, keby bol spolupracoval s tými, ktorí sa poskytovaním spotrebiteľských úverov profesionálne zaoberajú, teda s Asociáciou organizácií splátkového predaja SR. Člen Predstavenstva AOSP SR Ing. Stanislav Hroš z Multileasingu, s. r. o., Podbiel si myslí, že zákon namiesto aby záležitosti vyjasnil, len ich viac zamotáva, nenadväzuje na ďalšie súvisiace zákony, napr. o bankách a o daniach z príjmov. „Pozrel som sa aj na príslušné normy Európskej únie, žiaľ, preklady sú vyhotovené bez znalosti veci...“ Aj keď čas zrejme tlačí, dúfajme, že ministerstvo zohľadní pripomienky ľudí z praxe a výsledkom bude zákon kompatibilný s legislatívou EÚ nielen podľa názvu, ale aj podľa kvality.

Zuzana Krútka