Mäsiari sú na hrane rentability

„Zalistovačka“ jedného výrobku stojí až 25-tisíc Sk

V tomto roku sa na slovenskom trhu ukazuje deficit asi 5000 ton hovädzieho mäsa. Je to výsledok vývoja stavov hospodárskych zvierat, ktorých počty sa z roka na rok znižujú. Rozmýšľa sa o dovoze, čo však nie je jednoduché, pretože krajiny západnej Európy neprichádzajú do úvahy, a tak sa predbežne uvažovalo aj o Argentíne a Brazílii. Ako nám povedala výkonná riaditeľka Zväzu mäsiarov Slovenska (ZMS) Ing. Edita Ohrablová, nemienia za každú cenu niečo doviezť, ale uvažujú ako riešiť situáciu, ak bude mäsa nedostatok. „Verili sme, že nás ministerstvo pôdohospodárstva podporí v snahe znížiť colné sadzby na dovoz mäsa.“ Ukazuje sa, hoci to ešte nie je celkom spresnené, že organizácie mäsového priemyslu združené v ZMS by potrebovali asi 48-tisíc ton jatočného hovädzieho dobytka. „Uvidíme, ako sa nám tento objem podarí kontrahovať s výrobcami, lebo uzatváranie zmlúv je teraz v plnom prúde. Nevieme presne ako budú

ďalej reagovať

spotrebitelia najmä v súvislosti s veľkou medializáciou problému, ktorý majú v súčasnosti štáty západnej Európy s chorobou hovädzieho dobytka.“ Ak by spotreba hovädzieho mäsa aj klesla ako

predpokladáme, prinesie to zvýšený dopyt po bravčovom. Pritom vlani ani v roku 1999 prvovýroba nebola schopná zabezpečiť požiadavky jeho spracovateľov, preto sme museli dovážať. „Tridsaťpercentné preferenčné clo nám znemožnilo doviezť potrebné množstvo ošípaných na zásobenie predvianočného trhu. Preto sme požiadali o dočasnú úpravu colnej kvóty s nulovým clom do konca roku 2000. Teraz sa snažíme, aby bola v roku 2001 zavedená 10-percentná colná sadzba. Colný sadzobník by mal byť v druhej polovici januára vydaný, ale na základe predbežných informácií sa obávam, že ani táto naša požiadavka nebude splnená.“ Podľa jej vysvetlenia bravčového

mäsa je málo

aj v zásobách. Ak nebudeme mať dostatok suroviny na produkciu mäsových výrobkov, bude v tejto položke ohrozená naša konkurencieschopnosť, pritom na podniky mäsopriemyslu cenovo tlačia najmä obchodné reťazce. Ako uviedla, predaj v super- a hypermarketoch je pre veľkých, ale aj malých spracovateľov mäsa výhodou pre veľký objem predaja, ale vzhľadom na ceny je to často aj na úkor rentability podnikov mäsopriemyslu. Dôsledok nízkych cien podľa Edity Ohrablovej zatiaľ znášajú práve spracovatelia mäsa. „My to však nemôžeme donekonečna trpieť. Ak máme ceny za ošípané diktované zákonom a reťazce nám za naše výrobky tiež

ceny diktujú,

tak naši producenti nemajú pokryté ani spracovateľské náklady. Zákon dodržať musíme, prvovýrobe zaplatíme, ale podnikáme na úkor vlastnej rentability a vytvárame stratu.“ Ako zdôraznila, za „zalistovačku“, právo na predaj jedného mäsového výrobku, požadujú reťazce až 25-tisíc Sk. „Trápi nás, že ekonomickí ministri neodporučili vláde prijať zákon o obchodných reťazcoch, hoci v okolitých štátoch je ich fungovanie určené jasnými pravidlami. Prečo reťazce nedávajú akciové ceny na zahraničné výrobky, ale len na naše?,“ pýta sa výkonná riaditeľka ZMS. „A netýka sa to iba mäsových produktov. Veď vedľa našich syrov sú zahraničné za dvoj- či trojnásobnú cenu.“

Vladimír Turanský