Zachovať rovnosť prístupu ku vzdelaniu

Pýtame sa ministra Ftáčnika

 Informatizácia spoločnosti je jednou z veľmi dôležitých úloh, ktorú musí riešiť nielen Slovensko. Dôležitosť vyriešiť tento problém podčiarkuje aj vlaňajší mimoriadny summit krajín Európskej únie v Lisabone, na ktorom sa prijal známy desaťbodový program informatizácie. V ňom sa okrem iného konštatuje, že v budovaní informačnej spoločnosti Európa zaostáva za Spojenými štátmi. Informatika postupne mení podnikanie, verejnú správu, ale aj život každého občana. Keďže dosah informatiky na život spoločnosti je veľmi široký, vyvoláva nevyhnutnosť vypracovať princípy ucelenej štátnej informačnej politiky. O tom, ako sa s touto úlohou vyrovnáva SR, sme sa pozhovárali s Milanom Ftáčnikom, ministrom školstva SR.

V akom stave rozpracovania je koncepcia štátnej informačnej politiky?

- Úlohu spracovať koncepciu informačnej spoločnosti na Slovensku koncipovala ešte predchádzajúca vláda, ale pracovať na nej začala až súčasná. Expertná skupina, v ktorej sú aj pracovníci ministerstva školstva, vytypovala nielen kľúčové oblasti, na ktoré by sa koncepcia štátnej informačnej politiky mala zamerať, ale konštatovala, že by sa mala vytvoriť aj inštitúcia - Národná agentúra pre oblasť informatizácie. Pri tejto príležitosti musím konštatovať, že prácu, ktorú u nás na ministerstve robí sedem ľudí, v Českej republike (ktorá je nám blízka aj východiskami) je to inštitúcia so 140 pracovníkmi.  V dokumente vypracovanom našou skupinou, predložili sme ho vláde na schválenie, sú definované aj hlavné smery rozvoja  informačnej spoločnosti, ktoré treba detailne rozpracovať. Patrí medzi ne napríklad oblasť elektronického obchodu (ale aj celá sféra využívania informačných a komunikačných technológií v podnikaní),  rozvoj štátnej správy a samosprávy,  ako aj oblasť vzdelávania. Tu nám veľmi pomáha projekt Infovek, ktorý si získal aj politickú podporu. Národná rada SR pri prerokúvaní zákona o rozpočte na tento rok v podstate jednomyseľne zvýšila prostriedky na vybavenie základných a stredných škôl výpočtovou technikou. Nezabúdame ani na oblasť vysokého školstva, kde má podobu zrýchlenia akademickej informačnej siete. V spomínanom dokumente sa konštatuje, že SR

zúfalo zaostala

v rozvíjaní týchto komponentov. Slovensko na nich nielen nepracovalo, ale nereagovalo ani na medzinárodné dokumenty, ktoré smerovali k tomu, aby si štát stanovil istú stratégiu a určil konkrétne kroky, ktoré treba na tomto poli vykonať. Koncepcia štátnej informačnej politiky vrátane prípravy akčného plánu by sa mala vypracovať do konca apríla.

Neodmysliteľnou súčasťou budovania informatickej spoločnosti je zákon o elektronickom podpise. Vládny návrh zákona sa však v parlamente nestretol s prílišnou podporou.       

- O vládnom návrhu tohto zákona sa diskutuje a predpokladáme, že bude v parlamente prijatý v priebehu tohto roka. Uvažovalo sa síce o odložení jeho účinnosti až na začiatok januára budúceho roka, avšak nevyhnutnosť pripraviť čo najskôr podmienky pre elektronický obchod si všetci uvedomujú.

Neobávate sa, že celý proces sa spomalí tým, že niektorí poslanci chcú predložiť vlastnú verziu zákona o elektronickom podpise?

- Vláda je presvedčená, že by sa mal schváliť jej návrh tohto zákona. Keďže tento zákon je veľmi dôležitý, ministerstvo hospodárstva by malo celý proces urýchliť a prípadne predložiť alternatívny návrh, aby poslanci mali čo najkvalitnejšiu normu. Nedá mi však nekonštatovať, že máme

zlé skúsenosti

s produktmi z dielne poslanca Jána Langoša. Mám na mysli zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý spôsobil nášmu ministerstvu nemálo ťažkostí. Nemáme problémy s hlavnou myšlienkou tohto zákona, a to umožniť občanom slobodný prístup k informáciám. Zákon je však zle napísaný. Aj preto sa bojíme, aby táto nová poslanecká iniciatíva neohrozila zákon o elektronickom podpise.

Zákon o elektronickom podpise však nie je jedinou iniciatívou vlády SR pri budovaní informatickej spoločnosti.

- Vláda SR rozhodla, že sa zintenzívnia práce na vybudovaní štátnej informačnej siete govnet. Táto sieť funguje v istej podobe už od roku 1993, takže to nie je žiadna novinka, ale jej technické parametre sú také slabé, že neumožňujú normálnu komunikáciu, ktorá by zodpovedala súčasným požiadavkám. Navyše, sieť nie je vybudovaná na komunikáciu s celým územím SR. Pritom rezortné ministerstvá predkladajú nové a nové projekty, ktoré si vyžadujú rýchlu a spoľahlivú komunikáciu s regiónmi. Preto sa vláda rozhodla uvoľniť finančné prostriedky najskôr formou úveru, a potom splátkového kalendára. Voľné prostriedky na tento rok nie sú, aby sme výrazne zlepšili parametre tejto siete. Ale aj na odstránenie nášho zaostávania napríklad za Českom, Poľskom, ale aj Maďarskom, s ktorými sme boli pred niekoľkými rokmi na rovnakej štartovacej úrovni. Uvažujeme aj o využití optických infraštruktúr, ktoré v SR vybudovali štátne podniky – Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne. Z týchto sietí by mal vzniknúť budúci druhý operátor - konkurencia Slovenským telekomunikáciám, ale popritom by štát mal chrániť svoje záujmy a zaistiť si tak vlastnú komunikáciu za čo najprijateľnejšie ceny.

Budovanie informačnej spoločnosti si vyžiada aj významnú inováciu informačných technológií v školstve.

- Veľmi solídne sme rozbehli projekt Infovek, ktorému dala pevnejšiu podobu skupina nadšencov, chýbajú však peniaze. V tejto súvislosti mi nedá neuviesť príklad ČR. Vláda uvoľnila 1 mld. CZK v prospech základných a stredných škôl, nemajú však realizačný tím a projekt a aj preto sa boli poučiť u nás. Myslím si, že my sme na tom veľmi dobre a už sa zdá, že ani s peniazmi to

nebude také zlé,

pretože kým v prvom roku vláda uvoľnila 20 mil. Sk a v druhom 80 mil. Sk, v tomto roku to bude už 210 mil. Sk. Takže krivka ide smerom hore, aj keby si to žiadalo prostriedky na úrovni 1 mld. Sk. Treba však povedať, že sa usilujeme aj o získanie „európskych“ peňazí, pričom máme nejaké prísľuby aj z ďalších krajín. Čo sa týka akademickej informačnej siete, tak do tohto roka prenášame prostriedky  v objeme 150 mil. Sk z vlaňajška, ktoré boli primárne určené na rozvoj tejto siete. Navyše, vláda uvoľnila ďalších 200 mil. Sk na rozvojové projekty vysokých škôl v tomto roku.

Napriek tomu, že projekt Infovek je rozbehnutý, nemožno sa spoliehať iba na skupinu nadšencov.

- Práve tým je projekt Infovek ucelený, že ráta aj s personálnym zabezpečením. Zvládnuť nevyhnutné vyškolenie stoviek učiteľov, záujem je veľmi veľký, samozrejme, sa nedá iba nadšením. Budeme musieť pripraviť školiteľov, na čo bude treba prostriedky. Napokon, nevyhnutnosť tohto projektu podčiarkuje aj záver mimoriadneho zasadnutia EÚ v Lisabone začiatkom minulého roka, na ktorom si európske spoločenstvo stanovilo úlohu sprístupniť každej

škole internet

do konca tohto roka. Nám sa to v tomto termíne zrejme nepodarí, avšak robíme všetky kroky, aby zaostávanie bolo čo najmenšie.

Zavedenie internetu si však vyžiada rozvoj počítačového vzdelávania a zlepšenie jazykovej prípravy.

- Považujeme to za kľúčové a v tejto oblasti máme čo ponúknuť. Viaceré pracoviská, aj na Univerzite Komenského, pripravujú ucelené produkty v oblasti počítačového vzdelávania. Samozrejme, že nemožno a napokon ani nie je rozumné všetko vymýšľať odznova. Rozvíja sa však intenzívna európska spolupráca, do ktorej sa chceme zapojiť. Opakujem, tu máme čo ponúknuť. Jazykové vzdelávanie by podľa mňa mohlo v tomto roku, ktorý EÚ vyhlásila za rok jazykov, dostať nový impulz. EÚ prichádza so smelou tézou, že každý občan EÚ by mal okrem svojho vlastného jazyka ovládať ešte dva ďalšie jazyky. Nám by celkom stačilo, keby ovládal jeden cudzí jazyk. V tomto roku musíme urobiť zásadné koncepčné rozhodnutie o rozsahu a obsahu jazykovej výchovy na základných a stredných školách. Problém nám však robia odchody kvalifikovaných učiteľov, a nielen jazykov, zo školstva. Príčinou je, že školstvo zatiaľ nie je schopné adekvátne ohodnotiť prácu učiteľa, tým skôr učiteľa, ktorého kvalifikácia je žiadaná aj inde. 

Budovanie informačnej spoločnosti zdôrazňuje aj nevyhnutnosť transformácie školstva.

- Transformáciu školstva sme rozdelili na dve časti. Preto sme pripravili osobitne koncepciu rozvoja vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie, ako sme to  avizovali v programovom vyhlásení vlády. Koncepcia bola v auguste schválená a vláda uložila nášmu ministerstvu, aby sme do konca novembra predložili nový zákon o vysokých  školách. Jeho pracovná verzia, o ktorej budeme diskutovať aj s akademickou obcou, je hotová. Budú

obrovské zmeny.

Schválená koncepcia vysokoškolského vzdelávania má dve hlavné línie - zvýšiť počet vysokoškolských študentov a neznížiť nároky na kvalitu. To znamená snažiť sa udržiavať porovnateľnú kvalitu s vyspelými krajinami. Vysokoškolské vzdelávanie by malo mať tri stupne – bakalár, magister alebo inžinier a doktorand. Najviac by malo byť bakalárov, potom magistrov a inžinierov, najmenej doktorandov. To by mohlo nielen rozšíriť počet vysokoškolských študentov, ale aj významne zlacniť vysokoškolskú prípravu. Aj vďaka poslednému rozhodnutiu vlády iniciovaného ministerkou financií B. Schmögnerovou, sa v tomto školskom roku zvýšil o 10 % počet študentov prijatých na vysoké školy. Predpokladáme, že v budúcom školskom roku by sme mohli prijať až 30 % populačného ročníka na vysoké školy, čo je číslo porovnateľné s európskym priemerom. Uvažujeme aj o inštitucionálnej diverzifikácii v tom zmysle, že nebudú len univerzity, ale aj odborné vysoké školy, čo je v Európe bežné. Školy, ktoré sú sústredené na bakalárske vzdelanie, nerobia náročný vedecký výskum alebo ho robia len v obmedzenej miere, reflektujú podstatne pružnejšie na potreby daného regiónu, pripravujú študentov takpovediac na mieru. Zákon by pre ne mal vytvoriť podmienky. Kľúčovou je však reforma financovania vysokých škôl. Vysoké školy avizovali, že koncepcia vyžaduje dodatočné finančné prostriedky. Musíme sa dostať na porovnateľnú úroveň s Európou, ktorá dnes dáva asi 1 % z HDP na vysokoškolské vzdelávanie, na Slovensku je to 0,6 %. Preto sme navrhli vláde, aby každoročne zvyšovala finančné prostriedky pre vysoké školy o jednu desatinu percenta z HDP, aby sme sa priblížili európskej úrovni. Vláda takýto apriórny záväzok odmietla, ale treba povedať, že v rozpočte na rok 2001 sa to prakticky podarilo. Výdavky na vysoké školy sa zvýšili o 868 mil. Sk, čiže o 0,09 % HDP. Vláda zatiaľ nerozhodla o poplatkoch za štúdium a o spôsobe uskutočňovania doktorandského štúdia, kde musíme vyjasniť vzťahy vysokých škôl a SAV. Verím, že sa nájde kompromis nielen medzi vysokými školami a SAV, ale aj politický, a to v otázke spoplatnenia či nespoplatnenia vysokoškolského štúdia. V opačnom prípade by bolo ohrozené prijatie zákona o vysokých školách, čo si nemôžeme dovoliť.

Zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium problémy vysokých škôl nevyrieši. Napokon ani v krajinách EÚ (napríklad Nemecko a Rakúsko) nie je platenie vysokoškolského štúdia pravidlom. 

- Z osemnástich ekonomicky vyspelých krajín EÚ a Európskeho združenia voľného obchodu sa v deviatich za vysokoškolské štúdium platí (Rakúsko zavádza poplatky od budúceho školského roka).

Sú to však skôr symbolické sumy.

- Viem. Štát hradí za študentov veľké sumy. Myslím si, že tu treba odolať a prinajmenšom v tomto volebnom období by sa poplatky za vysokoškolské štúdium nemali zavádzať. Nie je na to pripravená

sociálna situácia,

nie sú na to vybudované nevyhnutné mechanizmy - odpúšťanie poplatkov, sociálne štipendiá, pôžičky a pod. - ktoré majú štáty, kde sa za štúdium platí. My máme tento systém veľmi, veľmi nerozvinutý a keby sme dnes zaviedli poplatky nejakým náhlym rozhodnutím, tak ohrozíme rovnosť  v prístupe ku vzdelaniu. A to je pre mňa hodnota, od ktorej jednoducho nemôžem ustúpiť. V prvom rade by mal štát zvýšiť objem prostriedkov určených na financovanie vysokých škôl na úroveň bežnú vo vyspelej Európe a popritom by sa mohlo diskutovať, ako a v akej forme zainteresovať študentov vysokých škôl.

Vráťme sa však k transformácii školstva.

- V oblasti základných a stredných škôl sa reformné kroky robia podstatne ťažšie a pomalšie, pretože táto oblasť školstva je riadená decentralizovane, nie je v priamej kompetencii ministerstva školstva, ktoré je len strategickým, legislatívnym a metodickým orgánom. Napriek tomu sme pristúpili k racionalizácii siete stredných škôl a naprávali sme situáciu, ktorá sa v uplynulých rokoch vyvíjala skôr živelne. Narážame však pritom na

rezortné bariéry,

pretože časť škôl je zriaďovaná ústrednými štátnymi orgánmi, ktoré bránia svoje záujmy. Dúfam, že sa nám vo vláde podarí presadiť presun zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady. Všetky stredné školy by mali mať totiž rovnakého zriaďovateľa, čím by sa vytvoril priestor na racionalizačné opatrenia nielen v oblasti stredných odborných učilíšť, ale aj stredných odborných škôl. Racionalizáciu sme začali aj na úrovni základných škôl, reagujeme aj na pokles počtu novorodených detí, ktorý musí školstvo reflektovať. Istý poriadok sa nám darí robiť aj vo financovaní základného a stredného školstva. Pripravili sme zákon o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení. Sľubujeme si od neho spravodlivejšie rozdeľovanie peňazí, ktoré je regionálne, ukazujú to aj naše analýzy, nerovnomerné. Najviac je podceňovaný Prešovský kraj, kde na jedného žiaka v porovnateľnej škole je podstatne menej finančných prostriedkov ako napríklad v  Bratislavskom, Trenčianskom kraji alebo v iných krajoch. Po dvoch rokoch analýz, v tom čase ministerka Slavkovská zrušila odbor pre financovanie základných a stredných škôl, sme v tomto roku pristúpili ku korekciám. Definitívne by však tento problém mal vyriešiť už spomínaný zákon o financovaní základných a stredných škôl s účinnosťou od 1. januára 2002. Zákon pomôže nielen efektívnejšie využívať kapacity, odstrániť

historické rozdiely,

ktoré vznikali najmä subjektívnym spôsobom, ale aj zohľadniť špecifiká jednotlivých regiónov. Pomocou zákona normatívne upravíme aj počty pedagogických a nepedagogických zamestnancov na jednotlivých školách.    

Háklivým a nedoceneným problémom je aj finančné ohodnotenie učiteľov. Nízke ohodnotenie učiteľa je hlavnou príčinou úniku odborníkov zo všetkých škôl, aj vysokých.

- Vývoj v tejto oblasti je poznamenaný uplynulými desiatimi rokmi, a teda nie je len výsledkom posledných dvoch rokov. Zvrátiť tento desaťročný trend sa nedá za jeden, ani za dva roky. Predpokladám, že postavenie učiteľa a tomu zodpovedajúce finančné ohodnotenie sa v roku 2005 dostane na úplne inú úroveň, ako je dnes. Pozitívne je, že nevyhnutnosť napraviť túto situáciu si uvedomujú aj ďalší členovia vlády, nielen minister školstva.

Anton Legéň