Chýba aj symbolická ochrana

Oslobodenie podnikateľov od niektorých odvodov mimo ústavy?

Od januára tohto roka (podľa § 175i zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z.) zaniká povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 1999 nebol vyšší ako 100-tisíc Sk. Najmä začínajúci podnikatelia (bez iného pracovného pomeru) sa potešia, že konečne už nebudú musieť platiť do Sociálnej poisťovne. Ich radosť však bude trvať len dovtedy, kým nedôjde k nepredvídanej nepriaznivej sociálnej situácii. Stačí chrípka či autonehoda. Ak totiž poistné neplatia, nevznikne im ani nárok na jednotlivé dávky (na dôchodok, na nemocenské, na peňažnú pomoc v materstve a pod.).

Spomínaná novela umožňuje tzv. dobrovoľnú účasť, ale len na dôchodkovom zabezpečení v prípade, ak ide o osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na tomto zabezpečení. Dá sa však predpokladať, že mnohí si dôchodkové budú platiť ďalej. Iná situácia je v prípade účasti na nemocenskom poistení. Ak samostatne zárobkovo činné osoby mali príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 1999 nižší ako 100 tis. Sk, resp. ak začali podnikať napríklad v roku 2000, aj keby chceli pokračovať v platení poistného na nemocenské poistenie dobrovoľne, zákon im to od 1. 1. 2001 vôbec neumožňuje.

Zo zákona vyplýva, že v prípade vzniku pracovnej neschopnosti v ochrannej lehote (42 dní po zániku poistného pomeru, t. j. do 12. 2. 2001) im vznikne ešte nárok na nemocenské. Ak by ochoreli 13. 2. 2001, nárok na nemocenské im už nevznikne (okrem napr. tehotných žien, v prípade ktorých je ochranná lehota vždy šesť mesiacov). Z toho je zrejmé, že novela zákona „minimálnu“ sociálnu ochranu najmä v prípade choroby malých podnikateľov a začínajúcich podnikateľov vôbec nezabezpečuje. Tento problém sa týka približne 7000 osôb.

Zmena nekorešponduje so schválenou Koncepciou sociálneho poistenia, podľa ktorého systém sociálneho poistenia mal naďalej pozostávať zo subsystému nemocenského poistenia tvoreného I. povinným pilierom krátkodobých dávok. Je tiež otázna ústavnosť tejto zmeny.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“. Tiež podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“.

SR je viazaná aj Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (oznámenie č. 461/1991 Zb.). Podľa neho má každý členský štát povinnosť zabezpečiť chráneným osobám poskytovanie nemocenského.

Pritom je diskutabilné, či „odbremenenie“ odvodovej povinnosti bude stimulujúco pôsobiť na rozvoj malého podnikania. Podnikatelia budú zrejme musieť prejsť na komerčný systém poistenia, ktorý však so systémom sociálneho zabezpečenia pre všetkých občanov SR, ktorým sa má zabezpečiť aspoň minimálna sociálna ochrana na úrovni európskeho štandardu a v rámci ratifikovaných dohovorov, nekorešponduje.

JUDr. Zuzana Macková