V zákulisí tvrdý boj o školné

Poplatky sprevádza politická demagógia

O zavedení školného na vysokých školách sa už dlho vedie tvrdý boj. Argumenty striedajú argumenty, všetky skôr v emociálnej polohe. V tejto kontroverznej otázke stoja proti sebe dve vyrovnané skupiny, veď 46 % spytovaných povedalo áno, proti je 45 %. Prieskum ukázal, že v porovnaní s rokom 1999 počet zástancov školného vzrástol, pretože vtedy bolo proti takmer 60 %. Postupne zvýšiť kapacitu vysokých škôl podľa možností chce 41 %, ďalších 10 % by chcelo rýchlo a podstatne zvýšiť počet miest, 35 % si myslí, že súčasné množstvo stačí. Podstatné zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre vysoké školy podporuje 62 % respondentov. Ani rektori nie sú v tejto otázke jednotní. Zhodujú sa však na tom, že školné v žiadnom prípade nemôže byť sitom. Stalo by sa však ťažko zdolateľnou prekážkou pre nemalú časť sociálne slabších študentov, varujú zástupcovia študentských rád. V diskusii o možnostiach zavedenia školného sa mnohí odvolávajú na cudzinu. Školné je zavedené v piatich z 18 európskych krajín – Španielsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko a Veľká Británia. Vo väčšine ostatných krajín študenti platia iné typy poplatkov. Aj Európa diskutuje o tomto probléme už pomaly desať rokov, argumenty za i proti sa zvažujú z hľadiska nielen ekonomického, ale aj politického a sociálneho. Iba málo krajín však svoj prístup ku školnému mení: buď školné mali a majú ho aj naďalej, alebo ho nemali a ani po rokoch sa pre toto riešenie nerozhodli.

Percento nákladov vysokých škôl, ktoré sú školným kryté, je všeobecne nízke. Väčšinou sú poplatky príjmom škôl, ale napríklad v časti Belgicka ide suma poplatkov v prospech orgánu, ktorý školu dotuje. Výška školného závisí jednak od toho, aký veľký sociálny vzostup možno absolvovaním štúdia dosiahnuť, jednak na sociálnu situáciu potenciálnych študentov, a teda na nákladoch prípadnej kompenzácie nevyhnutnej na to, aby bol zachovaný rovný prístup ku vzdelaniu. Tam, kde sú poplatky vysoké, je vysoký aj počet príjemcov pomoci (v Holandsku v roku 1998/1999 poberalo 79 % študentov základné štipendium, 31 % z nich aj štipendium doplnkové, viazané na príjem rodiny). Tam, kde sa školné neplatí, pomáha spoločnosť študentom a ich rodinám niesť náklady na vzdelávanie, hoci sú to iba životné náklady počas štúdia. Priama sociálna pomoc študentom (štipendiá a pôžičky) predstavuje 17 % všetkých verejných prostriedkov vynakladaných na vysoké školstvo v rámci EÚ.

Ingrid Stránska