„Šedᓠekonomika turizmu

Naši priznávajú podstatne menej hostí

Z pravidelne opakovaných prieskumov zahraničnej návštevnosti vyplýva, že skutočný devízový prínos cestovného ruchu je 2,5- až 3-krát vyšší ako oficiálna výmena vykazovaná NBS. Ide teda o lukratívne odvetvie, a práve preto je stredobodom pozornosti aj špekulantov. Nie je to len neoficiálna výmena, ktorá má svoje korene v nelegálnom obchode na burzách a trhoviskách a výnos z nej ide bez zdanenia „priamo do vrecka“ takzvaných podnikateľov. Bez zdanenia a bez platenia miestnych či kúpeľných poplatkov samosprávam miest a obcí sa realizuje aj značný objem tržieb z ubytovania v súkromí, hoci ide o pravidelný príjem z podnikania. Možné dôvody? Pre cestovný ruch je typická sezónnosť. Daňová politika v cestovnom ruchu nezohľadňuje sezónny charakter podnikania, rentabilita je veľmi nízka, nároky na kvalitu vysoké. To vedie k hľadaniu ciest, ako sa vyhnúť plateniu daní. Preto dochádza aj k zatajovaniu údajov o poskytnutých službách, čo je prvý krok k daňovému podvodu. Napríklad z porovnania štatistických údajov o príjme a vysielaní turistov medzi Poľskom a Slovenskom sa vyskytujú pomerne veľké rozdiely. Kým v roku 1999 podľa Štatistického úradu SR sa u nás ubytovalo 170-tisíc Poliakov, poľské zdroje, konkrétne Poľská turistická organizácia POT informuje, že poľsko-slovenské hranice prekročilo 6,4 mil. Poliakov a z nich sa ubytovalo 500-tisíc. Okrem kontroly v tejto oblasti je preto potrebné aplikovať medzinárodne platné štandardy umožňujúce porovnávanie výkonov. Jedným z nich je aj satelitný účet vedený v nadväznosti na národný účet. Nielenže zdokonaľuje evidenciu, ale definuje „priemysel cestovného ruchu“ ako celok, čím poskytuje možnosť nielen pre medzinárodné zrovnávanie, ale aj náhľad odkrývajúci prípadné anomálie medzi údajmi, teda podklady pre kontrolu smerujúcu k prijatiu opatrení.

Rudolfa Vallová