Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Vaše otázky a naše odpovede k problematike daňových priznaní

Ak zamestnanec nastúpi k nám do zamestnania v januári 2001 a výplatu od predchádzajúceho zamestnávateľa dostane za rok 2000 do konca januára 2001, kto má vykonať ročné zúčtovanie na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2000 (predchádzajúci zamestnávateľ alebo my)?

- Ak zamestnanec dostane za rok 2000 (za december) vyplatený príjem zo závislej činnosti do 31. januára 2001, potom ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti mu má vykonať jeho predchádzajúci zamestnávateľ. Išlo o príjem za rok 2000, ktorý mu plynul od tohto zamestnávateľa. On bol jeho posledným zamestnávateľom v roku 2000.

Ak by zamestnanec dostal tento príjem (aj keď od predchádzajúceho zamestnávateľa) po 31. januári 2001, pôjde o príjem za rok 2001, aj keď sa týka roku 2000. Ročné zúčtovanie mu v takomto prípade zrejme nebude za rok 2001 vykonávať nikto, pretože vo februári bude mať príjem od dvoch zamestnávateľov súčasne v jednom čase. Bude si musieť podať daňové priznanie. Príjem vyplatený po 31. januári 2001 sa mu započíta do čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2001.

Uvedený postup vyplýva z § 5 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

Zamestnanec mal u nás uzatvorený hlavný pracovný pomer do konca mája 2000. Boli sme jeho hlavným zamestnávateľom. Do tohto dňa sme mu odpočítavali 3230 Sk ako nezdaniteľnú sumu zo základu dane. Od 1. júna 2000 uzatvoril u nás nový pracovný pomer (už ako starobný dôchodca). Odpočet sumy 3230 Sk sme mu od tohto dátumu neodpočítavali. Bude mať nárok na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za tento rok, ak oň požiada?

- Na vykonanie ročného zúčtovania, pri splnení ďalších podmienok, bude mať tento zamestnanec nárok, tak ako každý iný zamestnanec (ak mal príjem len od jedného zamestnávateľa alebo viacerých postupne za sebou a ak nemal iné druhy príjmov). Okrem toho, bez ohľadu na to, či mal alebo nemal u vás naďalej v priebehu roka podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, má ešte za tento rok naposledy nárok na plný odpočet základnej nezdaniteľnej sumy vo výške 38 760 Sk. Aj v priebehu roku 2000 má (mal) nárok mesačne na odpočet 3230 Sk (ak mal naďalej podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti). Uvedený postup vyplýva zo skutočnosti, že zamestnanec začal starobný dôchodok poberať v priebehu roka a nebol mu priznaný spätne k 1. 1. 2000. V roku 2001 už nárok na odpočet základnej nezdaniteľnej sumy stráca.

Spoločníci s. r. o. sú platení v spoločnosti ako zamestnanci. Nemali vyplatené jednorazové mzdy. Boli im však vyplatené odmeny zo zisku, ktoré boli zdanené 15-percentnou sadzbou dane. Budeme im môcť vykonať ročné zúčtovanie alebo budú musieť podať daňové priznanie?

- Ak týmto zamestnancom bol okrem príjmov zo závislej činnosti (za prácu) vyplatený aj podiel na zisku z účasti (vkladu) do spoločnosti, podľa Obchodného zákonníka, ročné zúčtovanie im vykonáte len na ich žiadosť (ak ste boli ich jediným zamestnávateľom alebo mali viacerých zamestnávateľov postupne za sebou). Uvedené platí v prípade, ak iné druhy príjmov nemali.

Upozorňujem však, že ak išlo o iné druhy odmien zo zisku, t. j. ak nešlo o príjem z kapitálového majetku, t. j. ak išlo o „bežné“ odmeny za prácu, pričom zisk bol len ich zdrojom (nevyplatili sa v nadväznosti na vklad spoločníkov do spoločnosti), potom ich 15-percentné zdanenie nebolo správne. Takýto príjem sa mal zdaniť mesačným preddavkom na daň pripočítaním k bežnému mesačnému príjmu a je potrebné ho zaradiť medzi príjmy, z ktorých sa vykoná ročné zúčtovanie. Tzv. jednorazové mzdy, ktoré sa zdaňovali ročnou sadzbou dane, už zákon o daniach z príjmov (č. 366/1999 Z. z.) „nepozná“.

Zistili sme, že obaja rodičia si v priebehu roku 2000 uplatnili vraj omylom dve ich deti ako vyživované osoby (každý u svojho zamestnávateľa). Aký bude postup pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti u každého z nich? Ako a podľa čoho máme postupovať? Pýtame sa dvaja zamestnávatelia, ktorých zamestnancov sa tento problém týka.

- K takejto situácii by v praxi nemalo vôbec dochádzať, pretože každý z týchto zamestnancov predsa podpisoval vyhlásenie k zdaneniu príjmov, kde svojím podpisom zaručoval, že iná osoba si ich deti ako vyživované osoby neuplatňuje.

Z ustanovenia § 12 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov vyplýva, že ak sa v takomto prípade manželia nedohodli, pretože nárok na odpočet mal len jeden z nich, nárok sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Zamestnávateľ otca detí (ak sa o tejto situácii dozvedel) by mal dodatočne tomuto zamestnancovi zraziť nedoplatok na preddavkoch na dani, pretože tento nebol zrejme zrazený v priebehu roka v určenej výške, a to najneskôr do 31. marca 2001.

Ak mu však bude zamestnávateľ vykonávať ročné zúčtovanie, tak mu príjem dodaní, pretože preddavky boli v priebehu roka zrážané vyššie. Keďže k tejto situácii došlo zavinením zamestnanca, zrážku nedoplatku dane môže zamestnávateľ vykonať v trojročnej lehote.

Ak ročné zúčtovanie zamestnávateľ nebude vykonávať, je vhodnejšia prvá cesta (dodatočnou zrážkou preddavkov do konca marca by bolo potvrdenie o zdaniteľnom príjme vystavené správne).

Dagmar Piršelová