Znečistenie ovzdušia kontra záchrana baníctva

Výnimky sa môžu stať varovným precedensom

Je to nesystémové opatrenie. Týmito slovami charakterizujú poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 401/1998 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, nielen jeho oponenti, ale jeho nesystémovosť si plne uvedomujú aj samotní predkladatelia. Pripomeňme, že poslanecký návrh zákona prešiel v NR SR už prvým čítaním a v súčasnosti ho prerokúvajú jednotlivé výbory. Pritom vláda SR, ako aj ministerstvo životného prostredia majú k nemu zásadne zamietavé stanovisko. O čo teda ide? Podľa zákona o ochrane ovzdušia z roku 1992 mali existujúce zdroje znečistenia do 1. 1. 1999 čas na to, aby sa vtesnali do prísnejších limitov. Žiaľ, mnohí termín nestihli, a tak sa musela litera zákona novelizovať. Inak hrozilo, že sa odstaví viac ako jedna tretina energetických zdrojov v SR. Hoci novela predstavovala určitý ústupok, lebo termín vtesnania sa do prísnejších limitov presunula do 31. decembra 2006, na druhej strane sa snaží znečisťovateľov stimulovať tak, aby potrebné opatrenia zrealizovali. Konkrétne takým spôsobom, že z roka na rok pre nich stanovuje vyššie poplatky za znečistenie. Poplatky sa zvyšujú oproti roku 1998 do roku 2006 až 32-násobne. A tu je kameň úrazu. Aj keď útlm ťažby hnedého uhlia je v SR rozplánovaný do roku 2030, výška poplatkov odradí odberateľov uhlia skončiť odber oveľa skôr. Ako zdôraznil spravodajca k návrhu zákona poslanec J. Zlocha, Slovenské elektrárne by napríklad museli v tomto roku za znečisťovanie v elektrárňach, ktoré používajú slovenské uhlie, platiť 72 mil. Sk, na budúci rok 112 mil. Sk, v roku 2003 vyše 250 mil. Sk a v roku 2006 až 1,18 mld. Sk. Logicky by neefektívne zdroje - hlavne dva bloky v Elektrárni Nováky - Zemianske Kostoľany zatvorili, alebo začali dovážať uhlie z Česka, ktoré je kvalitnejšie. A tak by zrejme sa prestalo fárať oveľa skôr, ako uvažujú oficiálne dokumenty.

Poslanci preto navrhujú stabilizovať výšku poplatkov na úrovni roku 2000 až do roku 2006. Slovenské elektrárne nemajú na okamžité investície do zníženia emisií a uvedené bloky v Zemianskych Kostoľanoch dožívajú, približne o tri roky ich zatvoria. Navyše, neodsírené bloky by mala nahradiť nová elektráreň na uhlie, ktorá už bude spĺňať limity pre nové zdroje. Na druhej strane ministerstvo životného prostredia však poukazuje na fakt, že ak sa prijme poslanecký návrh, tak aj ďalší prevádzkovatelia zdrojov znečistenia stratia motiváciu. Prinesie aj zvýšenie emisií, a tak bude plnenie medzinárodných záväzkov SR vážne ohrozené. Veď už dnes odborníci pochybujú, či sa SR podarí znížiť emisie oxidu uhličitého na stanovené hranice. Hoci ostatné argumenty - zníženie príspevkov do Štátneho fondu životného prostredia, demoralizujúci účinok, negatívny signál v rámci integračného snaženia atď. - sú principiálne, zodpovednosť za naplnenie hrozby 4000 nezamestnaných baníkov si poslanci zrejme nezoberú na vlastné plecia. Svedčí o tom skutočnosť, že členovia Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody po búrlivej diskusii návrh zákona odporučili prijať. A tak už dnes sa dá predpokladať, že sociálny aspekt problematiky okolo zvyšovania poplatkov ovplyvní aj konečné hlasovanie o návrhu poslaneckého zákona. Čiže, asi bude schválený. Žiaľ, záruka, či sa zníženie poplatkov nebude zasa v roku 2006 predlžovať novým poslaneckým návrhom, neexistuje. Rovnako ako neexistuje záruka, či navrhovaná právna norma nespustí lavínovú reakciu a o výnimky nebudú žiadať aj ostatní znečisťovatelia, ktorým sa jednoducho nechce investovať do zníženia množstva vypúšťaných škodlivín.

Zdena Rabayová