Zákopová vojna ministerstiev

Je výsledok auditu v súlade s integračnými snahami SR?

Niektorí predstavitelia ministerstiev tvrdia, že výsledky auditu štátnej správy nezodpovedajú potrebám európsky integrovaného štátu. Audítori podľa nich neposudzovali štátnu správu z hľadiska jej úloh v integračnom procese, ale „z hľadiska momentálnych požiadaviek“, a preto sa nestotožňujú s ich výsledkami.

Odporcovia výsledkov auditu hovoria: „Európska komisia vydala od začiatku svojej existencie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky okolo 90-tisíc (!) nariadení, výnosov a uznesení. Podľa expertov v legislatíve európskeho poľnohospodárstva ročne pribúda ďalších asi 2500 právnych noriem. Tu vidieť,

s akou obrovskou administratívou sa bude musieť vyrovnať aj Slovensko po vstupe do EÚ, na čo budú potrebné ľudské aj inštitucionálne kapacity.“ Úlohou auditu však nemôže byť len

kopírovanie cudziny,

ale najmä zefektívnenie verejnej správy, aby vedela spolupracovať, ale aj čeliť európskej byrokracii. A práve toto zladenie je problematické. Terajším hlasom o nesúlade auditu s integračnými ambíciami dal už dávnejšie čiastočne za pravdu aj vicepremiér P. Csáky, ktorý sa vyjadril proti návrhu zrušiť Sekciu ľudských práv a menšín Úradu vlády SR. Podľa neho nebola v ňom zohľadnená práve skutočnosť, že výkon tejto sekcie je jednou z najviac sledovaných oblastí a dôležitým politickým kritériom budúceho členstva SR v EÚ. Obava z auditu môže byť však motivovaná

aj strachom

z prehĺbenia kontroly hospodárenia, na zakrytie čoho má poslúžiť aj argument o byrokracii v EÚ a požiadavke prispôsobiť sa jej.

Audit, ako ho predložil vicepremiér I. Mikloš a vláda schválila, sa stáva podľa niektorých názorov ukážkou korupcie a klientelizmu. Cieľom je vraj zlikvidovať fungujúce a pre štát lacnejšie odborné organizácie, následne vytvoriť priestor pre inštitúcie, ktoré získajú majetok zlikvidovaných subjektov a začnú podnikať v danej oblasti. Ide vraj o organizácie, ktorých služby sú potrebné, takže si ich bude štát musieť objednať za niekoľkonásobne vyššiu cenu v neštátnom podniku. I. Mikloš to vlani 19. augusta nechtiac potvrdil, keď vyhlásil, že viaceré inštitúcie robia to isté a štátne organizácie vykonávajú činnosti, ktoré by vlastne mohli robiť súkromné. Poznám jedno ministerstvo (možno ich je aj viac), kde napríklad prepustili upratovačky a najali si upratovaciu firmu. Náklady síce neznížili, ba naopak, ale

vykázali zníženie

počtu zamestnancov, čo, samozrejme, nie je v súlade s proklamovaným zámerom auditu, pričom zriadilo nové oddelenie, ktorého výsledky sú skôr symbolické ako potrebné.

Audit pokrýva 172 inštitúcií - ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy, rozpočtových a príspevkových organizácií, v ktorých pracuje okolo 40-tisíc zamestnancov. Rezorty však v priemere plnia záväzné

odporúčania auditu len na 25 %. Pri jeho plnení je väčšia ochota transformovať organizácie okolo ministerstiev ako meniť samotné ministerstvá.

Vladimír Turanský