Šťavnaté porušovanie sankcií

Dvojité štandardy v politike Západu k Iraku

OSN obviňuje Irak z porušovania ľudských práv, aby nemusela denne pripočítavať nové obete desaťročných sankcií medzinárodného spoločenstva proti krajine na Eufrate a Tigrise. USA sa rozhodli priamo pre boj s prezidentom Saddámom Husajnom, keďže stratili podporu medzinárodného spoločenstva pre obchodné embargo proti Bagdadu. A niekde tu sa objavujú informácie o tom, že sankcie, ktoré túto tragédiu v krajine spálenej mezopotámskym slnkom spôsobili, sa od začiatku porušovali, a to západnými firmami pre dobro vlastného obchodu. Ekonomika Iraku je ponížená. Ľudské práva, o ktorých OSN hovorí, zakrývajú výskumy z Kolumbijskej univerzity, ktoré k účinku sankcií neboli zhovievavé: Napočítali 200-tisíc detí mladších ako 5 rokov, ktoré zomreli následkom sankcií za posledných desať rokov (teda od 20 do 60 detí denne). Hoci tento počet pokladajú aj oficiálne kruhy USA za poľutovaniahodný, do budúcnosti je zotrvanie postoja nevyhnutné ako tlak na Saddáma Husajna. Je naivné si myslieť, že by sankcie postihovali vodcu s majetkom 6 mld. USD, avšak diskutabilná je aj príprava akcií USA na rozvrat krajiny zvnútra za 12 miliónov dolárov, čo jemne nazývajú humanitárnou akciou. Hoci minulý rok napumpovali do irackých opozičných skupín značnú časť z 97 mil. dolárov, nakoniec nešťastný Biely dom upustil od vyčerpania celého daru práve pre jej neschopnosť a roztrieštenosť.

„USA nechcú umožniť irackej ekonomike, aby sa vzchopila, takže udržujú sankciami jeho infraštruktúru veľmi slabú,“ uviedol nedávno nemenovaný diplomat OSN. Irak je po Saudskej Arábii stále druhý najväčší zásobovateľ ropy na Blízkom východe (a šiesty najväčší producent ropy na svete). Ropné spoločnosti však medzitým doslova v obchode s irackými partnermi obrátili milióny dolárov, a to za pomoci európskych spoločností. Halliburton, Baker Hughes, Schlumberger, Flowserve, Fisher-Rosemount a ďalšie využili európske joint-ventures, svoje najmä francúzske dcérske spoločnosti na takéto lukratívne obchody, aby obišli priamo hrozby Washingtonu z porušenia sankcií. Je zrejmé, že tieto pobočky len prepožičali meno na transakciách. Napriek vyše desaťročnému trvaniu sankcií (od 1990) len dve z 3058 kontraktov z oblasti ropného priemyslu sa podrobilo preskúmaniu OSN. Americké spoločnosti tak musia urobiť, ak výška kontraktu presiahne 100 mil. USD. Americké spoločnosti na svoj obchod využívali najmä firmy z Francúzska, Belgicka, Nemecka, ale aj Indie, Bahrajnu a zo Švajčiarska.

Podľa skúmania denníka Financial Times, jednou z firiem je aj najväčšia americká spoločnosť poskytujúca služby v oblasti predaja ropy Halliburton, na ktorej čele od roku 1995 až do minulého leta stál súčasný vicepremiér Dick Cheney, v čase vojny v Perzskom zálive minister obrany v administratíve Busha st. Od februára 1998 do minuloročného februára vlastnil Halliburton 51 % Dresser-Rand a 49 % Ingersoll-Dresser Pump, ktoré podpísali kontrakty na dodávky ropných zariadení do Iraku za 23,8 mil. USD. Samozrejme, D. Cheney nebol jediný. Bývalý šéf CIA John Deutch ako člen rady druhej najväčšej americkej spoločnosti na výrobu ropných zariadení Schlumberger podpísal bájne kontrakty na dodávku ropných zariadení cez francúzske spoločnosti Services Petroliers Schlumberger a bahrajnský Schlumberger Gulf Services. A toto nie je vôbec konečný zoznam. Tak ako silnie tlak európskych krajín, najmä Francúzska, budú sa zrejme vyplavovať na povrch ďalšie lukratívne obchody uzavreté v čase sankcií. Tu však už bude zaujímavé sledovať niečo iné. Financial Times totiž zároveň potvrdil, že najmenej dve veľké americké spoločnosti odvrátili výhrady vlády USA k ich kontraktom, teda sa im podarilo uskutočniť obchod napriek sankciám - s vedomím vlády USA. Akým spôsobom teda bude tvrdošijne trvať nová americká administratíva na sankciách voči Iraku a ich bezpodmienečnom dodržiavaní jednotlivými domácimi firmami, keď je druhým mužom práve D. Cheney? On predsa najlepšie vie, ako dokážu firmy obchádzať legislatívu.

Slávka Blazseková