Zdravotnícka dostupnosť klesá

Narastajú výhrady miest, obcí, ale aj občanov k ministerstvu

Ako v súčasnej situácii neprísť o zdravotné strediská budované v obciach či mestách, a tým o dostupnosť zdravotníckych služieb v určitých lokalitách, je problém, ktorý nielen zamestnáva, ale aj trápi tých, ktorí do neho vidia. Netransparentný prístup ministerstva zdravotníctva len v Bratislave napríklad vyradil dve mestské časti z možnosti plniť si v budúcnosti povinnosti vychádzajúce zo zákona o ochrane zdravia a prenosu kompetencií na samosprávy, zabezpečiť dostupnosť zdravotníckych služieb prvého kontaktu i pri štátnych garanciách siete zdravotníckych činností. Naše konštatovanie vychádza z toho, že štát ani obec nebudú vlastniť budovy obvodných zdravotných stredísk. Len štyri obvodné zdravotné strediská v Dúbravke a v Devínskej Novej Vsi sa objavujú v návrhu ministerstva zdravotníctva v rámci Bratislavy na privatizáciu vopred určenému záujemcovi. Po rokovaniach obce s lekármi sa rozhodli obe strany už na spoločnom postupe kúpy v podielnictve. Ostatné strediská navrhlo ministerstvo v súlade s verejným deklarovaním prideliť bezodplatným prevodom na mesto či mestské časti. Také je resumé niekoľkomesačného zápasu starostov a poslancov mestského i miestnych zastupiteľstiev o získanie budov zdravotníckych zariadení účelovo postavených pre služby občanom, pre obvodných lekárov, teda pre líniu prvého kontaktu. Lekári v Dúbravke odmietli poskytnúť obci garanciu na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Už pred štyrmi rokmi sa pokúsila obec dostať dve zdravotné strediská do svojho majetku, napriek rozličným aktivitám získali z rezortného ministerstva najmä prísľuby. Odzneli nielen komunálne argumenty, ale zostali aj nezodpovedané otázky. Prečo bohatá mestská časť ako Ružinov dostáva niekoľko zdravotných stredísk a oni ani jedno? Minister zdravotníctva R. Kováč trval na privatizácii formou priameho predaja piatich zdravotných stredísk, o ktoré požiadalo mesto bezodplatným prevodom na obce. Dal však šancu opäť vstúpiť do rokovania s lekármi. Tí odmietli. Vyzerá to tak, akoby dostupnosť zdravotníckych služieb v súčasnosti nebola veľmi zaujímavá. Veď kto na to má, ten si to zariadi, a ten kto nie, ten si aj tak nepomôže. Nie je to celkom tak. Navyše si treba spomenúť, ako tieto zdravotné strediská vznikali. Aj tento prípad naznačuje, že to s naším zdravotníctvom nie je v poriadku. Občania však majú v súvislosti so zdravotníckou starostlivosťou aj ďalšie výhrady: podľa jedného z vyhlásení R. Kováča treba zvýšiť sadzby poistného platené na zdravotné poistenie u občanov, ktorí nie sú prihlásení v evidencii lekára. Akoby minister ešte nepochopil, že zdravotné poistenie sa platí preto, aby mal občan zabezpečenú starostlivosť a nie pre evidenciu.

Ľudmila Koníková