Sociálne paradoxy

Komentuje Ľudmila Koníková

Napriek tomu, že máme fakulty, ktoré pripravujú odborníkov na sociálnu prácu podľa vzorov vyspelých krajín, ale aj veľa problémov v tejto oblasti, mladí ľudia s takouto špecializáciou rozmnožujú počet registrovaných uchádzačov na úrade práce. Chýbajú nám totiž zariadenia a inštitúcie, v ktorých by sa riešením zložitých sociálnych situácií zaoberali. Tie nám nepribudli. Pritom sú školy, kde vychovávajú odborníkov aj na taký odbor, ako je nezamestnanosť či rómska problematika. A akoby biedy v tejto oblasti nebolo dosť, objavujú sa ďalšie obavy. Prevádzka štátnych zariadení, ktoré poskytujú sociálne služby, začína byť ohrozená. Dôvodom je presne 177 mil. Sk v kapitole krajských úradov určených na financovanie štátnych sociálnych zariadení, ktoré prevádzkujú neštátne subjekty. Podľa našich informácií takéto krátenie zdrojov bude na niektoré štátne sociálne zariadenia pôsobiť likvidačne. Neuhradené faktúry domovov dôchodcov a detských domovov často predstavujú miliardy. Riešením by mala byť zmena statusu týchto subjektov z rozpočtových na príspevkové zariadenia. Príjmy, ktoré získajú za svoje služby, by nemuseli odviesť do štátneho rozpočtu. Podľa odborníkov na takýto krok nie je potrebná zmena zákona, upraviť sa však bude musieť znenie vyhlášok, ktoré definujú financovanie takýchto subjektov. Zdravotnícko-sociálne problémy u nás padajú na plecia občanov - nepohli sme sa pri budovaní zariadení pre nevyliečiteľne chorých (hospicov), pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti nie je zabezpečené zo strany ministerstva zdravotníctva finančné krytie, rodiny v takýchto prípadoch situáciu veľmi často nezvládajú. Riešenie je nielen v rovine legislatívnej, ale aj vo finančnej a v spolupráci rezortných ministerstiev.