Odstránenie čpavkových pár

Bežné postupy a materiál systému AKT-CA

V stavebníctve sa s cieľom možnosti robiť betonárske práce aj počas zimných mesiacov s teplotami pod bodom mrazu do betonárskych zmesí primiešavajú tzv. protimrazové prísady. Často sú používané prísady obsahujúce až 80 % močoviny. Tá sa v alkalickom prostredí betónu za prítomnosti vlhkosti rozkladá na čpavok NH3 a oxid uhličitý CO2. Pri bežne používaných koncentráciách protimrazových prísad obsahujúcich močovinu, z jedného kubíka betónu sa postupne uvoľní až 2500 gramov plynného čpavku. Je treba mať pritom na pamäti, že jeden gram čpavku zamorí na prípustnú hranicu až 2000 kubíkov vzduchu. V prípade, že sa takáto betonárska zmes použije na konštrukciu interiérových častí budovy, uvoľňovaný čpavok postupne uniká dovnútra miestností, kde v niektorých dokumentovaných prípadoch koncentrácia čpavku presahovala až stonásobky povolenej koncentrácie. V uplynulých rokoch sa močovinou ošetrená betonárska zmes použila v interiéroch mnohých stavieb na Slovensku i v Česku. Prítomnosť čpavkových pár v interiéroch dlhodobo výrazne zhoršuje životné prostredie obyvateľov, teda úplne znemožňuje užívanie stavieb.

Na riešenie tohto problému boli doteraz navrhnuté tri spôsoby, a to:

a) - postihnuté konštrukcie odstrániť,

b) - postihnutú stavbu zohrievať - vykurovať a vzniknutý čpavok odvetrávať,

c) - postihnuté konštrukcie opatriť izolačnou vrstvou.

Alternatíva a) je finančne enormne náročná a vo väčšine prípadov by išlo o zbúranie celej budovy. V alternatíve b) okrem nákladov na vykurovanie by pri použitých koncentráciách močoviny a rýchlosti jej rozkladu v bežných podmienkach trvala (podľa množstva použitej močoviny a podmienok odvetrávania) niekoľko rokov až desaťročie. Alternatíva c) neodstraňuje príčinu úniku čpavku a predpokladá uzavretie čpavku a jeho prekurzora v konštrukcii, čo predstavuje značné riziko z hľadiska možného poškodenia izolácie a následného výronu čpavkových pár („časovaná bomba“ !!!).

Problém efektívne a s nepomerne nižšími nákladmi rieši vynález pracovníkov Ústavu polymérov SAV Ing. Ivana Chodáka, DrSc. a Ing. Vladimíra Polláka, PhD, registrovaný na ÚPV SR pod č. PV-1510/99. Princíp riešenia spočíva v tom, že čpavok, uvoľňujúci sa do interiérov stavieb v dôsledku použitia betonárskej zmesi obsahujúcej močovinu ako protimrazovú prísadu, sa chemicky eliminuje jeho naviazaním na kyselinu. Pri vhodnom výbere kyseliny a použití adekvátnej technológie aplikovaná kyselina zreaguje so vznikajúcim čpavkom na príslušnú amónnu soľ, ktorá je v predpokladaných podmienkach interiérov stavieb stála, čím dochádza k eliminácii unikania čpavku do zmienených interiérov. Po úspešných laboratórnych skúškach bola vypracovaná technológia aplikácie pod názvom Systém AKT-CA. Pri jeho aplikácii sa používa organická kyselina, ktorej použitie v stavebnom priemysle bolo povolené vyjadrením MZSR - SOZO zo dňa 9. 12. 1999. Okrem tejto kyseliny sa pri aplikácii Systému AKT-CA používajú výlučne bežné stavebné materiály a postupy.

Technológia vypracovaná na základe zmienenej PV-1510/99 bola v priebehu rokov 1999 - 2000 aplikovaná na ošetrenie betónu budov prakticky na celom Slovensku. Ošetrené boli rôzne typy interiérov - obytné budovy vo Svite, v Žiline, Bratislave, kancelárske budovy v Bratislave, Michalovciach, školská budova v Hladovke a ďalšie. Na základe teórie navrhovaného procesu, laboratórnych výsledkov, ako aj výsledkov na ošetrených stavbách je možné odôvodnene očakávať, že odstránenie čpavku z ovzdušia pri použití navrhovanej metódy bude úplné a trvalé. To znamená, že pri adekvátnej aplikácii technologického postupu v praxi môžeme takmer s istotou predpokladať úplné sfunkčnenie postihnutých stavieb.

Igor Novák

SAV Bratislava