Gén – ochranca

Gén p53 je sympatický ochranca bunky. Zabraňuje bujneniu tumorov. Ak je poškodený, zodpovedá za šesťdesiat percent typov rakoviny.

Zdravý gén p53 udržuje bunku na správnej ceste. Ak nie je však prítomný alebo je poškodený či viazaný na iné molekuly, zvyšuje sa riziko rakoviny. P53 spĺňa nádeje vedcov.

V roku 1979 objavili nezávisle od seba vedci z univerzity v Dundee v Škótsku a Princetonskej univerzity gén p53 a proteín, ktorý gén p53 tvorí. Vedci po prvý raz izolovali gén už v roku 1982. Zo začiatku sa zdalo, že skôr podporuje rakovinové bujnenie. Až v roku 1989 objavili nezávisle od seba Levine a Vogelstein, že p53 nádorovému ochoreniu skutočne zabraňuje. Viac ako dvetisíc vedcov sústredilo záujem na tento gén. Pred tromi rokmi získal p53 svetové vedecké akademické ocenenie ako „molekula roka“ od denníka Science. Skupina vedcov vedená Nikolom Skuvletichom z newyorského strediska Sloana-Ketteringa uverejnila fotografiu p53, ktorá ukazuje, ako môžu potulné molekuly zabrániť p53 v jeho blahodarnej činnosti. Dnes už existuje viac ako päťtisíc štúdií o tomto géne a vedci sú presvedčení, že si zaslúži ešte väčšiu publicitu.

P53 funguje ako faktor kontrolujúci poškodenie buniek. Zdravá bunka má okolo seba malý počet proteínov p53, ktoré stále likviduje a opäť obnovuje Ak niečo (ionizujúce žiarenie alebo chemické karciogény poškodia DNA bunky tak, že hrozí rakovina, vyhlasuje bunka poplach. Pokiaľ všetko pracuje dobre, gén p53 dostane signál, že je čas, aby sa zaktivoval. Začne fungovať ako tlačiar, ktorý objaví chybu v sadzbe dokumentu, ktorý treba rozmnožiť. Vypne kopírovacie zariadenie bunky na obdobie, pokiaľ sa neopraví poškodená DNA. P53 zaplaví gény bunky a zaktivuje susedné gény, ktoré vytvoria proteíny brániace rastu bunky. Rast nádoru sa zastaví.

Často je zlyhanie spôsobené mutáciou p53. Stačí, keď sa jedno z dvoch tisíctristošesťdesiatich dvoch „písmen“ označených A, T, G a C, ktoré vytvárajú gén p53, zmení na iné písmeno. Pokiaľ gén obsahuje takúto „pravopisnú“ chybu, proteín, ktorý produkuje, je skomolený. Jediné zlé písmeno v rozhodujúcej časti génu p53 vytvára proteín so zlou molekulou, ktorý nie je schopný potlačiť vznik nádoru. Rodiny dedia mutácie p53. Ak spermia alebo vajíčko, z ktorého sa dieťa vyvinulo, obsahovali mutanta p53, potom jeho kópia bola aj v každej z tridsať triliónov buniek tela. Teoreticky by nemal byť problém, keby dieťa zdedilo mutanta génu p53 od jedného rodiča, pokiaľ by zdedilo od druhého zdravý. Kópia zdravého by mala vyprodukovať dostatok p53, zdržujúceho vývoj nádoru. P53 týmto spôsobom nefunguje. Mutácia sa môže objaviť, keď bunka (pečene, pľúc alebo ktoréhokoľvek orgánu) urobí „pravopisnú“ chybu pri kopírovaní génu pred rozdelením do dvoch buniek. Bunka tak stráca pôvodnú úlohu ochrancu pred rakovinou.

Zameranie na p53 môže vniesť do liečenia rakoviny nové dimenzie.

Vedeckí pracovníci z Andersonovho strediska pre výskum rakoviny oznámili, že vytvorili vírus – nositeľa zdravého p53. Naočkovali miliardy týchto vírov deviatim pacientom s pľúcnym karcinómom. U troch pacientov sa rast nádoru zastavil, u ďalších troch sa zmenšil. Treba zdôrazniť, že takmer štyridsať percent rakoviny sa z neznámych dôvodov p53 netýka. Aj napriek tomu je význam tejto malej molekuly obrovský.

Najnovšie výsledky

Časopis New Scientist uverejnil najnovšie výsledky pokusov s p53 na nedávnom stretnutí vedcov v Denvere v americkom štáte Colorado.

Pacienti so zhubnými nádormi mozgu alebo hltanu, hrtanu či ústnej dutiny reagujú na aplikáciu génu p53 veľmi dobre. Vedci testovali 13 pacientov, ktorým naočkovali vírus s kópiami p53 do rakovinových nádorov. U piatich pacientov nádor zmizol a nebol diagnostikovaný ani po šiestich mesiacoch, ktoré od liečby uplynuli. U ďalších piatich nezmizol, ale rast sa zastavil. Traja pacienti zomreli.

V piatich zo sedemnástich neoperovateľných prípadov sa rast nádoru zastavil. V dvoch prípadoch sa výrazne zmenši. Výskumy pokračujú.

(mb)