Za záchranu historického unikátu

Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorého vznik sa datuje v roku 179 nášho letopočtu, chátra a ak sa ho nepodarí v krátkom čase zakonzervovať, stratí sa jeden z najcennejších historických dokumentov, jediný svojho druhu na Slovensku.

Text tohto do skaly vytesaného odkazu je všeobecne známy: VICTORIAE AVGVSTORV(m) EXERCITVS QVI LAVGARICIONE SEDIT MI(lites) L(egionis) II DCCCLV IANS LEG(atus) LEG/ionis II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum) - teda, že ho „na víťazstvo cisárov vojsko, ktoré táborilo v Laugaritiu (v počte) 855 vojakov 2. légie (Marcus Valerius Maximilianus) veliteľ 2. pomocnej légie dal urobiť“.

Čo je pozoruhodné a vzácne na tomto nápise? Predovšetkým, že vznikol na nerímskom území, 120 km od hraníc Rímskej ríše a je tak najsevernejšie nájdeným dôkazom o pobyte rímskych vojakov na barbarskom území. Ďalej tým, že je vtesaný do pevnej skaly, vylučuje akúkoľvek možnosť vzniku na inom mieste a neskoršieho umiestnenia na bralo trenčianskeho hradu.

Je historicky dokázané, že Rímska ríša, ktorá sa začiatkom nášho letopočtu rozšírila až po stredný Dunaj a zriadila tu provinciu Panóniu, považovala územie za Dunajom za svoje predmostie a začala na ňom budovať oporné body (pri Komárne, Stupave, Devíne či Bratislave) ako súčasť hraničného obranného systému, tzv. Limes Romanus.

Nápis na skale upadol do zabudnutia. Prvá zmienka o ňom sa objavuje koncom 16. storočia a začínajú sa oň zaujímať viacerí historici. Ich názory zhrnul očovský rodák Matej Bel (1684 - 1749) vo svojich Vedomostiach, ale vyslovil určité pochybnosti o pravosti nápisu. O potvrdenie jeho autentickosti sa však najviac pričinil významný český historik staroveku Josef Dobiaš (1888 - 1972), ktorý docielil, že sa nápis stal predmetom záujmu historikov i archeológov a dostal sa aj do povedomia verejnosti.

Jeho pravosť potvrdil aj objav z alžírskej Zany, kde z nápisu na podstavci sochy venovanej Marcovi Valériovi Maximiliánovi je jasné, že velil jednotkám v Laugaricione.

(rhk)