|
|||||||||||||||||
Streda 17.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odmeny a určovanie priemerného zárobkuPíšte a mailujte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Mailová schránka nazory@hd-dennik.sk sa zase zaplnila ďalšími otázkami do našej poradenskej rubriky. Niektoré otázky dostávame aj faxom alebo formou listov. Obraciate sa na nás s rôznymi problémami, s riešením ktorých nie ste si istí. V poslednom čase prichádzajú najmä otázky súvisiace s uzatvorením zdaňovacieho obdobia roku 2000. Či a kedy sú povinní podať daňové priznanie, komu možno vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, akým spôsobom vyrovnáme daň atď. Keďže sa po prvý raz bude vychádzať podľa nového zákona o daniach z príjmov (č. 366/1999 Z. z.), budeme sa tejto problematike venovať priebežne. Niektorých zaujíma problematika podmienok a možnosti uplatnenia vypomáhajúcich osôb na daňové účely, platenie povinného poistného, ktoré sa od tohto roka mení. Zaujíma vás aj problematika, na koho sa vzťahuje paušálna daň a akým spôsobom sa zaraďujú zamestnanci do 3. a 4. kategórie - v súvislosti s novelizovaným zákonom č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak zamestnávateľ platí poistné na tento druh poistenia zamestnancom uvedených kategórií, môže si toto plnenie zahrnúť do daňovo uznateľných nákladov až do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd týchto poistencov. Odpovede na tieto a ďalšie otázky nájdete v najbližších dňoch na poslednej strane nášho denníka v poradenskej rubrike. Keďže našou snahou je pritiahnuť vašu pozornosť na stránky našich novín, na otázky neodpovedáme písomne osobitne každému z vás. Vaše podnety, otázky a názory z praxe očakávame na adrese: Hospodársky denník, Gogoľova 18, 854 03 Bratislava alebo prostredníctvom mailu na uvedenej adrese. Ako mám postupovať pri výpočte priemernej mzdy za štvrtý štvrťrok 2000, keď v decembri boli vyplácané zamestnancom napr. trináste, resp. štrnáste platy alebo iné odmeny? Napríklad vedúci zamestnanec (prezident veľkej firmy) môže dostať odmenu vo výške aj niekoľkých miliónov. V januári 2001 sú napr. dva sviatky a vzhľadom na vyplatenú odmenu môže mu vzniknúť nárok na náhradu mzdy za dva dni napr. vo výške 330 000 Sk. Je potrebné zahrnúť všetky odmeny do priemerného zárobku na pracovnoprávne účely? - Vzhľadom na skutočnosť, že neuvádzate, či 13., resp. 14. plat alebo odmena sú poskytované za dlhšie ako štvrťročné obdobie (napr. za 12 mesiacov, t. j. aj za niekoľko štvrťrokov) alebo iba za jeden kalendárny štvrťrok ani či ide o plnenia poskytované zo zisku po zdanení alebo nie, moja odpoveď môže byť len všeobecná. Podľa § 275 Zákonníka práce (ďalej len ZP) zisťovanie a používanie priemerného zárobku upravuje § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. Rozhodné obdobie Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovanej v tomto rozhodnom období. Rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Mzda Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty (napr. naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa však nepovažujú plnenia poskytované podľa osobitných predpisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť ani ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení (§ 4 ods. 2 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v znení neskorších predpisov). Na základe uvedeného môžu v praxi vzniknúť nasledujúce tri rôzne situácie: Ak nejde o mzdu V prvom prípade, ak 13., resp. 14. plat alebo odmena sú napríklad plneniami poskytovanými ako výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo plneniami zo zisku po zdanení, ktoré sa za mzdu nepovažujú. Tieto príjmy sa do hrubej mzdy v rozhodnom období na účely zisťovania priemerného zárobku Ak ide o mzdu V druhom (opačnom) prípade, ak sú 13., resp.14. plat a odmena poskytované za prácu považované za mzdu, na účely zisťovania priemerného zárobku sa do hrubej mzdy v rozhodnom období zahŕňajú. Plnenie za dlhšie obdobie V treťom prípade, ak 13., resp. 14. plat alebo odmena sú poskytnuté za dlhšie ako štvrťročné obdobie (napr. za 12 mesiacov, t. j. za niekoľko štvrťrokov). Potom podľa § 17 ods. 8 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, na účely zisťovania priemerného mesačného zárobku sa určí pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Táto pomerná časť by mala zodpovedať zamestnancom odpracovanému času, t. j. započítavané zložky mzdy poskytovanej za dlhšie obdobie sa upravia v pomere podielu zamestnancom odpracovaného obdobia z fondu pracovného času pripadajúceho na príslušné rozhodné obdobie. Vnútorný predpis Záverom je potrebné uviesť, že všetky podrobnosti zisťovania priemerného mesačného zárobku možno upraviť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise organizácie (§ 17 ods. 9 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v znení neskorších predpisov). JUDr. Zuzana Macková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |