Favorit frustrovaných Izraelčanov

Pravičiar Šaron v kampani jasne poráža odstupujúceho premiéra Baraka

Necelé tri týždne pred predčasnými voľbami izraelského premiéra má šéf pravicovej strany Likud Ariel Šaron víťazstvo takmer v suchu. Vo výskumoch verejnej mienky vedie 50 % ku 33 %, analytici mu prihadzujú dokonca o pár percent viac, resp. ochudobňujú Barakov fun club najmenej o tri percentá. S 20-percentným rozdielom odstupujúci premiér nepočítal. Predčasné voľby mu mali podľa pôvodných zámerov z 9. decembra priniesť 6. februára opätovné víťazstvo, a tým prihodiť chýbajúcu podporu pre pokračujúce rozhovory s arabskými susedmi, najmä Palestínčanmi, o konečnom usporiadaní vzťahov v regióne. „Celý základ rozhovorov z Osla bol, že všetky rozdiely v názoroch medzi oboma stranami sa vyriešia počas rokovaní a nie násilím. Násilie sa začalo, čo jasne a explicitne znamená, že platnosť zmlúv z Osla sa skončila. Neexistujú,“ tvrdí Šaron a za sebou mu visí obrovský predvolebný plagát „Šaron, vodca mieru“. Kampaň oficiálne odštartoval klubovým stretnutím so straníckymi kolegami, bývalými premiérmi B. Netanjahuom a J. Šamirom, vodcami ruských emigrantov N. Šaranským a A. Liebermanom, ako aj šéfmi národnej náboženskej strany J. Levym a bývalým ministrom zahraničných vecí D. Levym, ktorí - pravdepodobne až na Netanjahua a Šamira - budú aj v budúcom vládnom kabinete, ak Šaron voľby vyhrá.

„Barak umiera, nech žije Šaron!, ironicky parafrázoval známy výrok jeden zo Šaronových stúpencov. Čím si však 72-ročný pravičiar Šaron vyslúžil podporu obyvateľstva? Podľa analytikov obyvateľstvo pochopilo politiku Baraka tak, že ponúka len dve alternatívy - ústupky alebo vojnu. Podľa Šarona však ústupky približujú krajinu viac k vojne. Dokonca „Barakova slabá politika spôsobila, že sme už vo vojne. Musíme prestať s ústupkami Palestínčanom. Čím viac im dávame, tým im viac rastie apetít,“ zdôrazňuje.

Je zrejmé, že napriek Barakovej brilantnej vojenskej minulosti a zásluhám vojenského generála (čo mu pomohlo do premiérskeho úradu 7. júla 1999) si na to teraz nik nespomenie. Jeho 18-mesačné pôsobenie v kresle šéfa vlády je označené nálepkou - slabý vodca. Hoci aj teraz môže rátať so silnou podporou ruských emigrantov (predstavujú asi 17 % voličskej základne), silná frustrovanosť Izraelčanov sa viac prikloní k Šaronovi. Nehľadiac na to, že pod jeho vedením a asistencie Izrael od roku 1982 začal krvavo trénovať svoju silu v južnom Libanone a zotrval tam, kým Barak nerozhodol o stiahnutí sa izraelských jednotiek z okupovaných území.

Šaron znamená návrat k ostrej politike, avšak pre Izraelčanov aj návrat k posilnenia rešpektu Izraela na Blízkom východe. Palestínčanom zrejme môže ponúknuť ešte niektoré ďalšie osady Západného brehu, čo vôbec nebude 95 % toho územia, ktoré na rokovací stôl podhodil Barak. Je dokonca pravdepodobné aj to, že by išlo o eliminovanie izraelských osád v daných oblastiach ako prejav dobrej vôle. Ale to zrejme - maximálne s možnosťou uznania Palestínskeho štátu v týchto hraniciach (Západný breh a Gaza) - bude všetko, s čím by v prípade víťazstva Šarona v domácich voľbách mohli na rokovaniach Palestínčania počítať.

Slávka Blazseková