Premiér chce rozvoj, normálne prostredie

...ale súdnictvo, dane a investičné stimuly idú opačným smerom

Nedávno premiér Mikuláš Dzurinda ohlásil ako jednu zo svojich osobných či vládnych priorít na tento rok zlepšenie podnikateľského prostredia. Hovoril v tom zmysle, že by sa malo stať normálnym. Daňové a odvodové zaťaženie, právna neistota v oblasti vymožiteľnosti práva, problémy pri registrácii spoločnosti napriek tomu, že v niektorých prípadoch už boli prijaté základné normy, sa stále nepohli výrazne k lepšiemu. Možno práve to mal na mysli premiér. Ktovie... A aké sú skúsenosti podnikateľov? To bola otázka, s ktorou sme oslovili počas nedávneho zhromaždenia Občianskeho združenia Hospodárskeho klubu (NEF) niekoľkých z nich. Michal Ružek, šéf investičnej a realitnej spoločnosti Mitan.SK, s. r. o., Bratislava považuje za prvé kroky k zlepšeniu podnikateľského prostredia zníženie daní pre právnické osoby, aj keď, „... podľa môjho názoru sa neznížili dostatočne. Ak by ich znížili na úroveň medzi 20 a 25 %, bola by to asi presne taká suma, akú by právnické osoby odvádzali bez väčších problémov a bez obáv o zachovanie ďalšieho rozvoja firmy, bez rozmýšľania o nejakej inej optimalizácii dane. A ani by nebol taký veľký vývoz peňazí pre dane do iných štátov, kde je to výhodnejšie. S čím sa však nepokročilo, to je vymožiteľnosť práva. Hlavne nemáme žiadnu pomoc od štátu pri postupe voči neplatičom. Zadlženosť medzi organizáciami podľa mňa stále stúpa. Je to zapríčinené tým, že pri súdnom spore a vymáhaní pohľadávok to trvá 3 - 4 roky. To je skoro nedohľadno... Nemali by byť zvýhodňované niektoré subjekty len preto, že sú zahraničné. Myslím si, že ak by sme dosiahli zníženie daní a vymožiteľnosť práva, ani ten zahraničný podnikateľ by už nehľadal a nepotreboval iné výhody, ako má slovenský podnikateľ,“ hovorí Michal Ružek a na otázku, či tento rok môže byť rozvojový, ako to hovorí premiér M. Dzurinda, odpovedá: „Veľmi tomu neverím. Mám totiž taký dojem, že peniaze, ktoré sa získavajú z privatizácie, sa nie všetky dostanú tam, kde by slúžili rozvoju.“

Ing. Ľubica Uherčíková, majiteľka a konateľka poisťovacej maklérskej spoločnosti Basler, s. r. o., Bratislava, považuje podnikateľské prostredie za

nedostatočne stimulačné

tak pre väčšie, ako aj pre menšie firmy. „Na to, aby sa zlepšilo, treba veľa urobiť v daňovej oblasti, ale nielen v nej. Najdôležitejšie je, aby podnikatelia dôverovali tomuto prostrediu a vláde, aby sa aj noví ľudia vrhli do podnikania. Som optimista, dúfam, že tento rok bude naozaj rozvojový, aj keď vláda musí ešte pre to veľa urobiť. Verím, že stagnáciu nejako prekonáme a v budúcnosti bude naše podnikateľské prostredie úplne iné ako v posledných 3 - 4 rokoch.“

„Pod dobrým podnikateľským prostredím si predstavujem predovšetkým seriózny právny rámec, seriózne právne predpisy, ktoré vytvárajú serióznu právnu klímu. Pravda, určitú snahu a určité čiastkové výsledky jednoznačne vidno. To tempo je však pre podnikateľov pomalé a nestačí to,“ domnieva sa Ing. Martin Gajdoš, riaditeľ pre reštrukturalizáciu, člen predstavenstva - Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., Turňa nad Bodvou. „Tak, ako sa prejavuje nejaké zlepšovanie, tak sa zároveň

objavujú aj chyby.

Zákony sa opravujú, pričom tempo zmien a opráv je pomerne vysoké a klímu ruší to, že zákony nie sú vždy jednoznačné. Navyše inštitúcie, ktoré sú vykonávateľmi týchto zákonov, napr. orgány štátnej správy, postupujú rôzne. Výklad paragrafov v rôznych regiónoch pre rôzne firmy je nejednoznačný, takže podnikateľ stráca istotu. Pociťujeme tiež, že orgány štátnej správy, ktoré majú rozhodovacie kompetencie, sa akosi boja rozhodnúť v prospech podnikateľa, pritom v jeho neprospech rozhodujú veľmi rýchlo. Čo sa týka sankčných postihov, v daňovej oblasti a pri kontrolách sú tvrdí a nekompromisní. To by bolo v poriadku, pokiaľ je výklad zákona jednoznačný. Ale tam, kde im zákon umožňuje poskytovať úľavy, tam je prístup ostýchavý - asi sa úradníci boja zodpovednosti.“ Keďže Východoslovenské stavebné hmoty pôsobia v oblasti stavebníctva, Ing. Martin Gajdoš nie je z hľadiska rozvoja ekonomiky SR v tomto roku veľkým optimistom.

„Vláda má snahu prostredie zlepšiť a chcem veriť tomu, že v tomto roku urobí kroky k tomu, aby napríklad oddlžila Železnice SR, čiže aby vyrovnala aj ďalšie dlhy, ktoré sama spôsobila (aj za predchádzajúce vlády). Do ekonomiky sa musia

vrátiť peniaze,

ktoré tam majú byť. Keď vláda vyrovná dlhy za svojich štátnych zamestnancov, tak potom tá ťarcha na podnikateľskú sféru bude oveľa menšia,“ hovorí generálny riaditeľ Duslo, a. s., Šaľa Jozef Kollár. „Treba si totiž uvedomiť, že naša ekonomika je dlhodobo chorá. Štyridsať rokov sa vyvíjala iným smerom ako ekonomika, s ktorou teraz súťažíme a s ktorou konkurujeme. A parciálne kroky, ktoré tu robia vlády od roku 1990, nemôžu komplexne riešiť problematiku. Treba urobiť systematické kroky a až po ich realizácii sa v celej šírke začne objavovať aj zlepšenie podnikateľského prostredia. Ako sa tu môže rozvíjať zdravá súťaž, keď zahraničné subjekty majú daňové prázdniny a domáce ich nemajú? Ako môžeme súťažiť, keď domáce firmy nesú na pleciach ekologický dlh predchádzajúcich 40 rokov, a zahraničné subjekty zodpovednosť za jeho zlikvidovanie na seba nezoberú? Podobných prípadov deformácie zdravého podnikateľského prostredia by som mohol menovať viac. Preto v rámci AZZZ vo februári pripravujeme rokovanie s najvyššími ústavnými činiteľmi, kde im predstavíme, čo by podnikateľská sféra považovala za potrebné urobiť.“

„Čo sa týka podnikateľského prostredia, mám názor, že na Slovensku je

z polovice nefunkčné.

Týka sa to najmä štátnej správy, nefungujúceho súdnictva,“ tvrdí Vladimír Pištek, generálny riaditeľ Contimet Recycling, a. s. „Pri niektorých obchodných sporoch čakáte na rozhodnutie súdov 4, 5, 6 rokov a nič sa nedeje. A čo sa týka daňového zaťaženia treba podotknúť, že daňové zaťaženie sa, bohužiaľ, aj tento rok zvýšilo. Mám na mysli zvýšenie odvodov do fondov, ktoré schválila vláda v decembri. Áno, treba to urgentne riešiť, ale treba povedať, že o týchto problémoch hovoríme od roku 1998, čo bol volebný rok, potom prišiel rok 1999 a 2000 a máme tu rok pred voľbami. A treba povedať, že nejaké principiálne zásadné zmeny v oblasti súdnictva, fungovania štátnej správy nenastali. Žiaľ. V rámci zlepšovania podnikateľského prostredia by sa mali prestať zvýhodňovať zahraniční investori, ďalej by sa malo znížiť daňové zaťaženie pre fyzické osoby a pod.“

Nevedia počúvať

Ako teda vidno z názorov predstaviteľov podnikateľskej sféry, optimizmus premiéra M. Dzurindu, s ktorým „vyrukoval“ do nového roka, nie je veľmi nákazlivý. Objektívne však treba povedať, že títo ľudia sú bližšie každodennej realite ako vláda a premiér a svoje tvrdenia majú podložené každodennými skúsenosťami. Problém slovenskej vlády spočíva okrem iného aj v tom, že nie je ochotná počúvať ich názory a už vôbec nie prispôsobiť svoje kroky realite, o ktorej hovoria. Dialóg v oficiálnych štruktúrach zatiaľ je skôr argumentačným pingpongom ako počúvanie s otvorenými ušami. Kým sa to nezmení, Slovensko bude mať s formovaním podnikateľského prostredia problémy.

(viš, rab, zk)