Boli sľuby, dnes vina občanov

Nemať prácu spôsobuje aj náš „kultúrny nedostatok“

„Miera nezamestnanosti je mimoriadne nepriaznivá. V tom, čo sa nepodarilo zlomiť u nás, urobili viac v Poľsku, Maďarsku a Česku. U nás je menej podnikateľskej iniciatívy, menej snahy samozamestnávať sa, zobrať do rúk rozhodovanie o svojom osude. To je istý, možno kultúrny nedostatok. Nie je to teda len tým, že nie sú na to vhodné podmienky. Mnohé však treba zlepšovať aj v nich,“ uviedla v rozhovore pre Hd ministerka financií Brigita Schmögnerová. Ako príklad si vybrala „slovenské železničné staničky“, v ktorých s porovnaním s Českou republikou často nie sú poskytované ani tie najzákladnejšie služby, pričom v priľahlej oblasti je miera nezamestnanosti aj dvadsaťpercentná. Ministerke financií, ktorá je vo vláde za SDĽ, sme pripomenuli, že v predvolebnej agende mala práve jej strana zníženie nezamestnanosti na Slovensku. To sa však SDĽ, ale ani celej koalícii nepodarilo zatiaľ dosiahnuť a veľa na tom nemenia ani verejnoprospešné práce. Ministerka takéto práce nepovažuje za definitívne riešenie nezamestnanosti. Podľa nej musí byť predovšetkým dostatok „nástrojov a politík“, ktoré sa budú snažiť riešiť tento nepriaznivý stav. Vytvárať treba aj podmienky na ponuku práce. „Je možno niekoľko tisíc pracovných miest, ktoré si vyžadujú inú kvalifikáciu, ako je v ponuke. Otázka vzdelávania, rekvalifikácie, vytvárania podmienok pre geografickú mobilitu a nie iba pre profesijnú, to sú smery, kde sa vôbec neurobilo toľko, koľko by sa urobiť mohlo.“ Na našu námietku, že možnosť mobility znamená mať isté príjmy a ak nie sú, človek ťažko môže pravidelne cestovať za prácou a platiť drahý autobus, vlak a pod., reagovala: „Aj opak je pravdou, ak ste zamestnaný a relatívne dobre zarábate, tak si môžete dovoliť dochádzať do zamestnania.“. Ale kto na Slovensku dobre zarába, pýtame sa. „Priemerná mzda je u nás okolo 11-tisíc korún. Náklady na cestovné nech sú od 500 do 700 korún.“ Niekde áno, ale sú aj takí, ktorí, ak by sa chceli zamestnať, by museli vynaložiť štvrtinu alebo aj viac zo svojho platu, namietame. „Áno, keď niekto zarába 4000 korún,“ dodala.

B. Schmögnerová ďalej uviedla, že na Slovensku neprimerane rýchlo prebehla príjmová diferenciácia občanov a má neprijateľné rozmery. Zaujímalo nás, či sa s tým ešte dá niečo robiť, ak sa to považuje za problém. „Prvá forma obohacovania bola privatizácia, ďalšie skupiny sú exekútori, konkurzní správcovia atď., pričom s týmito sa dá niečo robiť, je to len otázka chcenia.“ Na otázku, kto by mal predovšetkým chcieť, odpovedala, že čo sa týka uvedených skupín, časť viny padá aj na vládu. „Aj táto vláda mala už dosť času, aby niektoré zmeny v tomto smere urobila.“ Spýtali sme sa, na ktoré ďalšie zmeny mala vláda dosť času a neurobila ich. Ministerka si myslí, že sú to niektoré legislatívne zmeny, ktoré absentujú a ktoré mali byť už na stole. „Môžem začať rezortom spravodlivosti, cez hospodárstvo, školstvo a zdravotníctvo. Čo sa týka môjho rezortu, sklz máme asi jeden až dva mesiace, čo tiež možno kritizovať, ale nie je to katastrofa.“

Rok 2001 bude podľa ministerky financií z hľadiska vývoja životnej úrovne vyzerať priaznivejšie. Predpokladá sa mierny rast reálnych miezd, „aj keď je pravdou, že dôjde opäť k jednorazovému zvýšeniu niektorých cien”. Ministerka predpokladá aj vyššiu mieru rastu hrubého domáceho produktu, čo by mohlo pomôcť vytvárať viac pracovných príležitostí.

Vladimír Turanský

Zuzana Krútka