Vlna konkurzov zasiahla Horehronie

Príležitosť pre malé a stredné podnikanie prebrať iniciatívu

Ak by sa životná úroveň, o ktorej v značnej miere rozhoduje stav zamestnanosti, mala hodnotiť podľa Bratislavy a jej okolia, Slovensko by si v európskej štatistike polepšilo. Sú však regióny, napríklad Horehronie, kde sa v tomto smere situácia zlepšuje

slimačím tempom

a podpora zaostávajúcim je stále nedostatočná. Podľa prieskumu OZ Kovo v Banskobystrickom kraji z približne 30 strojárskych podnikov prežíva v súčasnosti len asi polovica. V minulom roku väčšinu z nich zasiahla vlna konkurzov, keď napríklad v hornej časti Horehronia sú okrem prosperujúcich Železiarní Podbrezová všetky strojárske a hutnícke firmy v konkurznom konaní. Neunikla mu materská spoločnosť Strojsmalt Pohorelá, Zlievarenská spoločnosť Hronec, Strojáreň Piesok a nevydarená transformácia postihla aj výrobnú základňu v niekdajšej Mostárni Brezno. V Slovenskej Ľupči skončili ZŤS Komerc, v konkurze sú Vlkanovské strojárne, kde ešte nedávno mali 700 zamestnancov a pomerne zložitá situácia je aj v Pohronských strojárňach v Hliníku nad Hronom. V okrese Brezno zostali po zlikvidovaných prevádzkach prázdne, nevyužívané výrobné priestory a kvalifikovaná pracovná sila. Nezamestnanosť je tu podľa prednostu OÚ Jaroslava Demiana odrazom predchádzajúcej transformácie podnikov. V minulom roku na Horehroní vykazovali úrady spočiatku 25-percentnú nezamestnanosť a len vďaka verejnoprospešným prácam sa ju podarilo ako-tak zmierniť. Posledný údaj z novembra hovoril o úrovni 21,5 percenta. Najhoršia situácia, vyše 30-percentná nezamestnanosť, je pritom v hornej časti okresu od Polomky.

Výrobná základňa uvoľnená rozpadom firiem naďalej zostáva vhodným objektom na využitie. V okrese Brezno preverili všetky nevyužité priestory a získané podklady dali k dispozícii aj ministerstvu hospodárstva s ponukou na investovanie potenciálnym záujemcom. Zahraničný kapitál však zatiaľ na Horehronie prichádza

len ojedinele.

S nádejou preto očakávajú v Polomke aktivity Slovensko-amerického podnikateľského fondu v bývalom drevokombináte. Jeho už dlhší čas odstavená prevádzka sa podľa očakávania začne v marci obnovením výroby biodosiek. V niekdajšej Mostárni Brezno, ktorá bola v minulosti známa výrobou výškových žeriavov pre panelovú výstavbu, chce údajne investovať rakúsky odberateľ terajšej MVB. Táto firma je však stále v situácii prenájomcu, keď podľa dostupných informácií Najvyšší súd SR rozhodol o neplatnosti prevodu majetku. Kým malí podnikatelia ako jednu z príčin neúspechu svojich firiem označujú nesolventnosť kupujúcich, stále podmieňujúcu nedostatočnou ponukou práce, investori zo zahraničia okrem kvalifikovanej pracovnej sily uprednostňujú vybudovanú dopravnú infraštruktúru. Túto podmienku však Pohronie zatiaľ v požadovanej miere nespĺňa a oblasť poniže Brezna, kde silnejú najmä ambície rozvoja cestovného ruchu, už vôbec. Výstavbu novej cesty v hornej časti Horehronia nepredpokladá ani operačný plán regiónu na najbližších päť rokov. Cestovnému ruchu tu však chýbajú aj doplnkové služby v obciach a možno aj lepší prístup samosprávy k podnikateľskej sfére. Skúsenosti ukazujú, že samospráva len

nerada odpúšťa

miestne poplatky a dane začínajúcim podnikateľom, aj keď na druhej strane treba chápať aj postavenie a zlú finančnú situáciu obcí.

Program štátnej pomoci rozvoju okresov s vysokou mierou nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji oslovil v minulom roku prevažne podnikateľskú sféru južných okresov. Na vybraté projekty v okresoch Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Žarnovica sa dostalo približne 24,5 mil. Sk. Najviac, asi 8,2 mil. Sk, sa ušlo okresu Rimavská Sobota, ktorý väčšinu roka otváral štatistiku o miere nezamestnanosti a zmiernil ju len zásluhou verejnoprospešných prác. Prostredníctvom podporného úverového programu získali malí a strední podnikatelia v Banskobystrickom kraji do roku 1999 okolo 386 mil. Sk na 121 projektov. Konkrétne v roku 1999 bolo 22 projektov podporených sumou 83,5 mil. Sk a približne rovnakej pomoci sa malému a strednému stavu dostalo aj vlani. Podľa skúseností Podnikateľského a inovačného centra (BIC) v Banskej Bystrici, žiadostí je však podstatne viac a podnikateľom

zväzuje ruky

neschopnosť ručiť za úver majetkom. Keďže väčšina nemá možnosť získať potrebné úvery, z krátkodobých zdrojov financujú aj investície, a potom im chýbajú obratové prostriedky. Takmer nulová je podpora začínajúcich podnikateľov. Tým, ktorí prejavili záujem a sú zatiaľ v evidencii nezamestnaných, by pomohlo, keby aspoň pol roka, kým odštartujú, platil za nich odvodové povinnosti štát. Kvalita ich podnikateľskej myšlienky býva podľa riaditeľa Ing. Miroslava Ursínyho väčšinou dobrá a akceptovateľné sú aj ich podnikateľké plány, ktoré najčastejšie vznikajú s pomocou BIC. Podnikateľské centrum má v programe rekvalifikačný kurz pre malé a stredné podnikanie pre nezamestnaných a jeho úspešnosť dosahuje 80 percent. Ak si jeho absolventi

neotvoria živnosť,

aspoň sa zamestnajú. Podnikať začínajú zvyčajne v službách, obchode a remeselnej výrobe. V súčasnosti v Banskej Bystrici vzniká podnikateľský inkubátor, na vytvorenie ktorého získali tvorcovia finančné zdroje z EÚ. Ide o združenie právnických osôb, ktorého členmi bude mesto Banská Bystrica a BIC. Inkubátor poskytne podnikateľom s inovačným zámerom vhodné priestory a v nich budú môcť pôsobiť po obdobie dvoch-troch rokov. Doterajšie analýzy podnikania v regióne však naznačujú, že v tomto smere je skôr cítiť pokles, ako nárast záujmu. Očakávania, že zavedenie paušálnej dane bude mať priaznivý podporný efekt, sa zatiaľ nepotvrdili.

Peter Farárik