Právomoci daňového úradu

Zaujíma ma, aké kompetencie má daňový úrad pri daňovej exekúcii podľa zákona o správe daní, lebo po neúspešnom daňovom spore (prehral som odvolanie) nie som schopný zo svojej likvidity doruby dane zaplatiť a odklad platenia dane a ani splátkový kalendár mi môj miestne príslušný daňový úrad nepovolil?

- Problematiku možností, ktorými je daňový úrad oprávnený vykonať exekúciu na účel daní, rieši ustanovenie § 82 - § 84e zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zmien. V kontexte uvedeného môže správca dane (daňový úrad) vykonať daňovú exekúciu takto:

- zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

- prikázaním pohľadávky,

- predajom hnuteľných vecí,

- odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

- predajom cenných papierov,

- predajom nehnuteľností,

- predajom podniku alebo jeho časti,

- postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

Súčasne platí ods. 2 § 82 už citovaného zákona, ktoré kodifikuje, že ak tento (už citovaný zákon) neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.

Daňový úrad môže údajne siahať podnikateľovi aj na jeho peniaze na účte. Existuje výnimka, ktorá túto kompetenciu zamedzuje? Aký zákon kodifikuje uvedené právomoci daňového úradu?

- Procesne - správnu stránku daňového konania upravuje najmä zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zmien. Okrem toho druhým „kmeňovým“ zákonom, z ktorého je možné naštudovať ostatné právomoci daňových orgánov, je zákon číslo 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch.

Výnimka pre prípad daňovej exekúcie na financie existuje. Kodifikuje ju ustanovenie § 83 b už citovaného zákona č. 511/1992 Zb. v znení doplnkov, ktorá pomenúva peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii. V zmysle uvedeného platí, že daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré písomným vyhlásením daňového dlžníka sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu (napríklad Zákonník práce v znení doplnkov) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Daňovej exekúcii nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu alebo majú účelové určenie.

Podnikám ako obchodníčka s veterinárnym tovarom. Chcem si k podnikaniu zakúpiť auto, lebo ho nevyhnutne potrebujem - ale chcem to spraviť daňovo výhodne. V tej súvislosti ma zaujíma, čo znamená pojem „Klasifikácia produkcie“ - s ktorým som sa stretla pri študovaní ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, kde sa napríklad uvádza: „...odpisy sa zahŕňajú takto: z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54)...“?

Kde nájdem rozlúštenie rébusu, čo sa skrýva napríklad pod kódom 34.10.2, keď priamo v zákone o daniach z príjmov to uvedené nie je? Kde môžem Klasifikáciu produkcie kúpiť?

- KLASIFIKÁCIA PRODUKCIE je zjednodušene povedané - akýsi zoznam všetkých na Slovensku známych tovarov a služieb, ktoré pomenovala slovenská štatistika aj na účely medzinárodného porovnávania štatistických ukazovateľov, aj na domáce potreby štátu. Predmetom klasifikácie je kategorizácia (zatriedenie a rozdelenie) všetkých výrobkov a služieb vrátane opráv a inštalácií. Súčasťou klasifikácie sú aj stavebné práce výrobnej povahy.

Súčasne platná Klasifikácia produkcie bola vydaná opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z. z 31. júla 1995, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia produkcie v znení opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 24/1996 Z. z.

Pre vaše potreby vysvetľujem, že je to v princípe pre vás dôležitá knižka aj na účely zákona o dani z pridanej hodnoty a možno ju napríklad zakúpiť vo Vydavateľstve EPOS - Ing. Mračko Miroslav Bratislava, Pečnianska 27, pričom jej presný názov je: Klasifikácia produkcie - metodická a systematická časť, ISBN 80-88810-34-5, rok vydania 1996.

Zaujíma ma, či medzi daňové výdavky podľa zákona o daniach z príjmov patrí aj náklad, ktorý vznikol našej spoločnosti z neuhradenej pohľadávky? Ktorý paragraf zákona to rieši presne a akých možností konkrétne sa to týka?

- Ide o ustanovenie § 24 ods. 2 písmeno s) zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Podľa toho platí, že medzi daňové výdavky patrí aj výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti, alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva:

1. u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

2. na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,

3. ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

4. ktorá nepresahuje 1000 Sk, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

5. ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúcia na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,

6. ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100 % nominálnej hodnoty pohľadávky.

Ing-. Emil Burák