Ďalší tragický hrdina

Mocenské vákuum po Kabilovej vražde

„Dejiny Konga sa obohatili o ďalšieho tragického hrdinu,“ uviedol včera belgický denník Le Soir v bleskovom komentári o nečakanom utorkovom úmrtí prezidenta Konžskej demokratickej republiky (KDR) Laurenta Désirého Kabilu. Belgický extrazáujem o bývalý Zair je pochopiteľný, veď to bola ich najväčšia kolónia, avšak najnovší spád udalostí so záujmom sleduje celý svet. Kabila, ktorý sa dostal k moci v roku 1997 po úspešnom vojenskom ťažení, výsledkom ktorého bolo vyhnanie autokratického diktátora Mobutu Sese Sekuho, v utorok neprežil neplánovaný atentát. Zastrelený bol počas stretnutia so skupinou generálov, ktorým vo svojej rezidencii oznámil, že ich odvoláva z funkcií. Priebeh udalostí nebol dovčera ešte celkom objasnený. Podľa prvých správ svetových agentúr mal Kabilu dvoma ranami z pištole - do chrbta a do nohy - zastreliť jeho vlastný bodyguard a prezident po prevoze vrtuľníkom do nemocnice skonal. Domáce konžské zdroje neskôr uviedli, že Kabilu zastrelil zástupca ministra obrany plukovník Kayembe. Kayembeho spolu s ďalšími dôstojníkmi prezident Kabila za ich správanie sa vo vojne krátko pred jemu osudnou tragédiou odvolal a svojho syna Josepha požiadal, aby plukovníka zatkol. To sa už nestalo, keďže plukovník vytiahol zbraň a vystrelil na prezidenta, ktorým neskôr zomrel na palube lietadla. Atentátnika zabila ochranka. Kolovali aj správy o zabití Kabilovho syna Josepha, ten však podľa najčerstvejších správ prebral po otcovi dočasnú vládu v krajine.

Kabila už nežije a jeho krajina, zmietaná zdĺhavou občianskou vojnou, sa ocitla v mocenskom vákuu. Isté je, že atentát nebol plánovaný ako štátny prevrat a nestojí za ním protikabilovská opozícia, kontrolujúca rozsiahle oblasti na severe krajiny. Hovorca politickej opozície a vojenských vzbúrencov Jean-Pierre Bemba vyhlásil, že vzbúrenci sú Kabilovou smrťou prekvapení. Možno sa pokúsia túto situáciu zneužiť a zaútočia na hlavné mesto Kinshasu. V uliciach metropoly odvčera hliadkujú vojaci, vyhlásený bol zákaz vychádzania, letisko v Kinshase bolo uzavreté, podobne, ako aj štátne hranice. Náčelník generálneho štábu armády KDR plukovník Eddy Kapend včera vyzval armádu a občanov, aby zachovali pokoj a rozvahu. O Kapendovi, pochádzajúci z Kabilovho tábora a pôvodom z Katangy, odkiaľ bol aj zavraždený prezident, sa tiež hovorí, že dočasne stojí na čele KDR.

Podľa belgickej tlače, špecializujúcej sa na konžskú problematiku, pri zastrelení Kabilu šlo viac o spor s dôstojníkmi ako o štátny prevrat a všetko to naznačuje, že Kabila mal problémy s vládnutím. Málokomu dôveroval a málokto už veril jemu. Existujú špekulácie, že Kabilu zabili priatelia jeho bývalého spojenca Masasua, ktorého nedávno zatkol a podľa všetkého aj popravil. Tiež to mohli byť agenti z Angoly, ktorej vláda Kabilovi dlho pomáhala, ale v poslednom čase jeho správanie bolo nevypočítateľné. Nakoniec možno iba jeho vojakom, pomocou ktorých vládol silnou rukou, pretiekol pohár trpezlivosti vďaka mizerným platom a neprestajných frontových akcií a pri prvej príležitosti Kabilu odstránili. Napokon, Kabila vôbec nebol obľúbeným vládcom. Skôr naopak. Po uchopení moci rýchlo stratil gloriolu víťazného bojovníka. Začal vládnuť tými istými metódami ako jeho predchodca Mobutu a KDR priniesol iba ďalšie utrpenie. Rozišiel sa s bývalými vojenskými spojencami, ktorí od augusta 1998 stoja na opačnej strane barikády a z tohto konfliktu sa stala najväčšia africká vojna, keď postupne boli do nej zatiahnuté susedné štáty Angola, Zimbabwe, Namíbia (Kabilovi spojenci) a Uganda a Rwanda (podporujúci povstalcov). Vo vláde sa obklopil svojimi vernými a členmi rodiny z rodnej oblasti Katanga, podarilo sa mu odradiť zahraničných investorov, odmietol spoluprácu s komisiou OSN na vyšetrenie masakrov vykonaných jeho vojakmi počas sedemmesačného ťaženia na Kinshasu a jeho režim nebol o nič lepší ako Mobutuov, čo sa týka korupcie, nepotizmu a nekoncepčného Stával sa z neho iba ďalší diktátor v poradí.

Pritom bývalý Zair, tretia najväčšia africká krajina, by podľa nerastného bohatstva mala patriť medzi bohaté štáty. Krajina s obrovskými náleziskami diamantov však zostáva rovnako zúfalo chudobná ako predtým. Kabila nedodržal svoje sľuby o oživení národnej ekonomiky, skôr pomohol jej ďalšiemu kolapsu. Aj napriek týmto skutočnostiam sa Konžania zo smrti Kabilu netešia. Budúcnosť krajiny je totiž veľmi otázna. Možno očakávať mocenské boje o vodcovstvo, nové medzietnické konflikty a možno aj intervencie vojsk susedných štátov, ktoré sú do občianskej vojny v KDR už zaangažované.

Iaromír Novák