Risk a vôňa Azerbajdžanu

Napriek nízkemu HDP zahraničné investície rastú

Zárobky v Azerbajdžane dosahujú v štátnom sektore okolo 100 USD mesačne, čo je živnou pôdou na úplatky. Ak chcete začať v danej krajine podnikať, pripravte sa aj na to, že korupcia a byrokracia zhltne pri vybavovaní formalít nemalé finančné prostriedky. Chýba tu transparentnosť zákona a pravidiel trhu - v podstate stabilné trhové prostredie ešte neexistuje. Hocako, podnikatelia sú presvedčení, že „Azerbajdžan je definitívne ropná krajina so sľubnou budúcnosťou. A ako mladá krajina robí aj niektoré chyby“, tvrdí napríklad predstaviteľ nemenovanej zahraničnej spoločnosti. To si myslí aj prezident G. Alijev, ktorého funkčné obdobie sa skončí v roku 2003, no v tom čase by už mal byť pripravený prevziať úrad jeho syn I. Alijev, úspešný šéf strany Nový Azerbajdžan a zároveň viceprezident najväčšej štátnej ropnej spoločnosti Socar.

Jedna z najchudobnejších krajín v Európe (predpoklad HDP na rok 2001 je len 4,1 mld. USD) má bájne zásoby energetických surovín. S populáciou 8 miliónov obyvateľov predstavuje ťažba ropy 280-tisíc barelov za deň v roku 1999 a predpoklad takmer milión barelov denne do roku 2010, slušný výkon. Keď v roku 1994 podpísala domáca spoločnosť Azerbajdžan International Operating Company (AIOC) vstup strategického BP Amoco, išlo o kontrakt storočia. Podľa odhadov BP Amoco má Azerbajdžan zásoby okolo 7 mld. barelov ropy, teda 0,7 % svetových rezerv a zásoby plynu 850 mld. m3,, resp. 0,6 % svetových rezerv. Ropné spoločnosti už investovali v krajine viac ako 3 mld. USD. Ďalších 8 mld. USD je pripravených po sprístupnení ropných polí ACG a Šas Denis a vybudovaní nevyhnutných potrubí na export ropy, najmä cez Stredozemné more (Gruzínsko a Turecko), aby sa oslabil vplyv Ruska.

Hoci rozpočtový deficit predstavuje okolo 2 % HDP, inflácia tancuje len pod 2 %, zahraničný dlh nepresiahne viac ako 1 mld. USD, za rast HDP o 8 až 10 % ročne ďakuje Azerbajdžan len svetovým cenám ropy. Vláda si uvedomuje, že zisky nemôže využívať len na obohacovanie sa a na vydržiavanie obľúbenej korupcie, ale aj na infraštruktúru a domáci ekonomický . „Azerbajdžan môže stratiť ekonomickú vitalitu a legislatívnu stabilitu, ktoré vláda horko ťažko ustanovovala, ak sa reformy v blízkej budúcnosti nepodaria,“ uviedol predstaviteľ MMF M. Mered pri jednej z posledných návštev krajiny. Trhové reformy zaostávajú, najmä reformy bankového sektora a administratívy. Nepristúpilo sa k požadovanému zníženiu daní, privatizácii pôdy a malých podnikov. MMF by rád videl najmä privatizáciu Medzinárodnej banky Azerbajdžanu, ktorá je nástrojom vlády na vplyv na mnohé sektory. Práve nezdravá prepojenosť vlády a podnikového sektora je tŕňom v oku. Riskantnosť podnikania podčiarkuje aj nevyriešený spor s Arménskom o Náhorný Karabach. Napriek tomu močiare čierneho zlata a strategická orientácia Azerbajdžanu na Západ pomáha privierať oči aj nad takýmito „nedostatkami“ či podvodmi, aké sa odohrali v posledných parlamentných voľbách. Krajina má totiž sľubnú budúcnosť. Už teraz azerbajdžanské príjmy z ropy rastú pôsobivo, v roku 1999 to bolo 100 mil. USD, minulý rok už 300 mil. USD a predpoklad po roku 2005, keď budú pracovať ropné polia v ACG, je až 600 mil. USD ročne.

(sb)