Dušou politikov lomcuje túžba po moci

V týchto dňoch sa skončí sľubovaná možnosť konečne reformovať našu verejnú správu

Doteraz o všetkom v danom území rozhodujú krajské a okresné úrady. Tie povedia, ktorú školu zrušiť, čo so zdravotným strediskom, majú pod sebou katastrálne, stavebné úrady, dopravu, rozvoj, financie. Vedenie týchto úradov personálne vždy po voľbách obsadzujú víťazné politické strany. Ale ak sa uskutoční reforma verejnej správy, o väčšine vecí (podľa toho, ktoré kompetencie prejdú zo štátu na regióny) by mali rozhodovať územné samosprávy, teda obyvateľmi regiónu volení predstavitelia. Na nich však už nemajú najväčší vplyv politické strany, ale občania daného regiónu. Politici už nebudú môcť riadiť územia cez nimi dosadzované osoby, ale iba cez zákony. Pritom riadenie cez zákony je objektívne, no prostredníctvom politicky dosadených ľudí sa dá urobiť všetko. To je podstata mocenskej stránky reformy verejnej správy. Zároveň je to i hlavný dôvod, pre ktorý sa jej realizácia odkladá. Časový posun je už taký značný, že reforma sa v tomto volebnom období neuskutoční. „V súčasnosti sme na časovom rozhraní, po ktorom už politická reprezentácia nebude môcť hovoriť o svojich zámeroch a snahe dohodnúť sa, ale ak reformu neodštartuje, premárni šancu,“ povedal nám predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Koalícia mala na jej splnenie všetky predpoklady: ústavnú väčšinu v parlamente, dostupné mechanizmy výkonnej moci, podporu ZMOS-u ako reprezentatívnej organizácie samosprávy a podporu územnej samosprávy. Ukazuje sa však, že zrieknutie sa reálnej moci v regiónoch je pre koaličných politikov pritvrdý oriešok.

Moc majú radšej

ako splnenie svojich sľubov. Napriek tomu, že reforma verejnej správy je podmienkou vstupu SR do EÚ, ktorý vláda kladie na stupienok najvyšších záujmov.

V októbri minulého roka premiér M. Dzurinda sľúbil: do konca januára 2001 vláda povie zásadné politické stanovisko, či reforma bude alebo nebude. Rozhodnúť mala utorková koaličná rada. No nerozhodla. "Koaliční politici sa dohodli na zintenzívnení prác. Vytvorili skupinu po jednom zástupcovi z každej strany, ktorá má pripraviť podkladové materiály pre politické rozhodnutie na najvyššej úrovni,“ povedal o výsledkoch koaličnej rady predseda SMK B. Bugár. Vytvorenie pracovnej skupiny je najčastejšou zástierkou,

ako sa vyvliecť

zo splnenia sľubu. Dnes je však už jasné, že M. Dzurinda svoj sľub nesplní, pretože nový termín na rozhodnutia by mal byť 7. február. Podpredseda vlády Ivan Mikloš potvrdil, že obsahovo je práca na reforme už skončená: „Dnes už musí dôjsť k politickej dohode, odborné tímy už vlastne skončili svoju prácu, posledné detaily boli dopracované teraz v posledných týždňoch, ktoré spresňovali presne tie hranice, aj spôsob kreovania sídel vyššieho územného celku. Teraz je dôležitá politická dohoda v tom, čo sa urobí, aké zmeny bude treba oproti expertnému návrhu. Dôležité je, aby to boli zmeny len v takej miere, v ktorej na nenarúšajú nosné princípy, aby reforma bola efektívna.“ Toto rozhodnutie však politici

nevedia dať.

Stále je tu nejaké ale... SDĽ nechce pustiť okresy, o zrušení ktorých sa uvažuje, SMK trvá na Komárňanskej župe, teda na vytvorení vyššieho územného celku na etnickom princípe, stále otváraná je diskusia o počte krajov. „Na takéto otázky je už neskoro, koncepcia je na stole, treba ju realizovať,“ hovorí Michal Sýkora. Na to Ivan Mikloš dopĺňa: „Politická dohoda je to, k čomu musí dôjsť do konca januára, najneskôr prvý februárový týždeň, jednoducho preto, že istý legislatívny proces trvá tri mesiace, a potom treba najmenej pol roka na organizačné a technické opatrenia súvisiace s voľbami do vyšších územných celkov. Politickému rozhodnutiu, o ktorom politici tak

radi hovoria,

však musí predbiehať príprava. Vytvorená politická koaličná komisia nepomôže, pretože veľa sa už zmeškalo. Dňa 29. decembra 2000 postúpilo ministerstvo vnútra návrhy zákonov o vyšších územných celkov a voľbe do orgánov vyšších územných celkov. Lenže sú to bezzubé materiály, v ktorých chýba podstata: kompetencie, ktoré majú prejsť zo štátu na územné samosprávy, spôsob ich financovania a prevod majetku. Návrhy na presun konkrétnych kompetencií zo štátu na územné samosprávy mali jednotlivé ministerstvá odovzdať v júni minulého roka. Neurobili to. Reparát, stanovený na záver minulého roka, bol takisto

fiaskom,

keď niektoré ministerstvá žiadali nových ľudí namiesto toho, aby ich s presunom kompetencií odovzdali územnej samospráve. Návrhy ministerstiev nedostalo pred prípravou oboch zákonov ani ministerstvo vnútra. Preto je logická otázka, čo do návrhov zákonov v tomto smere vlastne malo dať? A táto „hra“ pokračuje: chýba spôsob financovania kompetencií v regiónoch. Je to logické, pretože na ministerstve financií tvrdia: aký model financovania máme vypracovať, keď nevieme, ktoré kompetencie majú prejsť na regióny?

Pritom obe úlohy (presun kompetencií a model ich financovania) akoby zaspali. Ak sa takto plnia na vláde úlohy vyplývajúce z harmonogramu reformy verejnej správy, niet sa čo čudovať. Potom logicky bude aj politické rozhodnutie, o ktorom všetci hovoria, zbytočné, pretože veci nebudú konkrétne pripravené. O reforme sa tentoraz smerom k Združeniu miest a obcí rozohráva ešte jedna

„spravodajskᓠhra,

ktorá by mala určiť vinníka za jej neplnenie. Zo strany politikov a členov vlády zaznievajú obvinenia, že samosprávy nie sú pripravené na prevzatie kompetencií. Napríklad, že nemajú vytvorené spoločné miestne úrady. „Lenže na aké kompetencie sme sa mali pripraviť, keď doteraz nie je jasné, ktoré nám má štát presunúť?“ logicky odráža tento útok Michal Sýkora. Jednoducho v čase, keď sa reforma verejnej správy, tento okrem finančného ozdravenia ekonomiky najdôležitejší projekt, mal realizovať, sa špekuluje o jeho forme a podobe. Hoci tá je už známa a má seriózne základy (v tomto smere I. Mikloš a V. Nižňanský splnili svoju úlohu bezchybne). Vyplýva z toho jedno, tí, ktorí sa snažia poukázať ako na vinníkov na druhých, predstavujú pre túto krajinu najväčšie nebezpečenstvo.

Peter Višváder