Oddiali rast vstupov stabilitu?

Jediný spôsob prežitia pletiarskych firiem je zvýšený export

Záporný hospodársky výsledok jedenástich pletiarskych firiem organizovaných v Asociácii textilného a odevného priemyslu SR sa rok od roka zmenšuje. Zo 184 mil. Sk v roku 1998 na 37 mil. Sk za prvé tri štvrťroky minulého roka, čo je dobrý signál. Je to aj vďaka rastu výroby, keď za deväť mesiacov roku 2000 vyrobili tieto pletiarske firmy tovar za štvrť milióna Sk viac ako za celý rok 1998. Za toto obdobie sa podarilo zvýšiť aj priemernú mzdu, takmer najnižšiu v SR, zo 6523 Sk na 7866 Sk. Aj napriek tomuto pozitívnemu vývoju ich názory na vývoj odvetvia v tomto roku nehýria optimizmom. „Nevidím rok 2001 u pletiarov ružovo,” zhrnul svoj názor na pozíciu tohto na Slovensku tradičného, avšak vôbec nie preferovaného odvetvia, Ing. Ivan Slovák, majiteľ agentúry a veľkoobchodu. Od roku 1993 organizuje v Trnave národné textilné kontraktačné veľtrhy zamerané predovšetkým na pletiarsky tovar. Začínali s 25 účastníckymi firmami, v rokoch 1997 a 1998 ich bývalo okolo 70, teraz sa ich počet pohybuje čosi nad 30... Výrečné. „Väčšina firiem prežíva len vďaka mzdovej práci pre zahraničných odberateľov. Nevytvárajú si však zdroje na ďalší rozvoj a sú veľmi závislí od zákaziek svojich partnerov, čo tlačí cenu mzdovej práce dole, aj keď náklady rastú. Je otázne, či pri tohtoročných zmenách cien vstupov budú ešte naši výrobcovia schopní plniť cenové predstavy zahraničných partnerov, pretože len v niekoľko málo prípadoch sa presadzujú kvalitou, za ktorú je ochotný zahraničný partner priplatiť.” A aj keď nástup veľkých obchodných reťazcov znamená na jednej strane šancu dostať sa so svojimi dodávkami do celých sietí, Ing. Slovák je skeptický. Českí výrobcovia v nich už majú vybudované pevné pozície, navyše nákup väčšiny u nás etablovaných reťazcov robí centrálne v ČR aj pre prevádzky v SR.

Stanislava Klostermanová, predsedníčka v. o. d. Avana Stupava sa pochválila, že 10 mil. Sk, ktoré v uplynulých troch rokoch investovali do modernizácie pletacích strojov, teraz prinášajú ovocie. Družstvo s 83 pracovníkmi, s vlastnými návrhármi a vlastnou technickou prípravou výroby ponúka odberateľom ročne okolo 250 úplne nových modelov, pričom polovicu produkcie vyváža - do ČR, Rakúska a Nemecka. Pre výrobu nasledujúcich päť mesiacov už majú zabezpečený odbyt. Avane sa dokonca podarilo osedlať si aj domáci trh: „Dovoz z Ázie nás neohrozuje, pretože už pred 10 rokmi sme prešli na iný sortiment, teda dámske úpletové šaty, kostýmy, pulóvre, a to aj pre pánov. Rešpektujeme, že len 24 % žien má veľkosť do čísla 40, a tomu sme prispôsobili

našu ponuku,

takže asi 60 % produkcie robíme v nadmerných veľkostiach.“ V siedmich vlastných maloobchodných predajniach na západnom Slovensku a v Bratislave sa im darí realizovať asi 30 % produkcie a napriek recesii vlani zvýšili maloobchodné tržby indexom 1,2.

Podľa Ing. Eugena Stubera, finančného vedúceho a. s. Gemtex Rožňava, možno v prípade tejto spoločnosti s viacročnou tradíciou naozaj hovoriť o stabilizácii. Veď objem výroby rastie ročne asi o 10 % a súčasný počet 567 zamestnancov plánujú tiež asi o 5 % zvýšiť, čo zároveň signalizuje rast produktivity. „Lacný dovoz z ázijských krajín náš odbyt neovplyvňuje vôbec, všetko totiž vyvážame na západné trhy.”

Po tom, čo sa a. s. Finiš-Nova Spišská Nová Ves podarilo v októbri, novembri a decembri zvýšiť výrobu v priemere o 40 - 50 % oproti 1. polroku 2000 a roku 1999, považuje generálny riaditeľ Ing. Ján Helebrandt za reálne splniť podnikateľský zámer - rast výroby o 20 až 30 % oproti roku 2000. Prírastok výroby by mal ísť predovšetkým na vývoz do Nemecka, Fínska, Nórska, Švédska, ale aj ČR. „Tieto čísla vychádzajú z reálnych možností,“ myslí si generálny riaditeľ. „Neuvažujeme pritom so zvyšovaním

stavu pracovníkov,

ktorých je teraz 170. Rátam s tým, že do polovičky februára dotiahneme niektoré vzťahy so zahraničnými partnermi, napríklad kooperáciu z Jitexom Písek, do ktorej je zapojených 25 pracovníkov, či niektoré podmienky mzdovej práce s nemeckými partnermi.“ Orientácia firmy na zahraničie, čo aj v mzdovej práci, vyplýva z problémov domácich odberateľov s úhradou za tovar. Z minulého roka evidujú drobné pohľadávky za 4 mil. Sk a je predpoklad, že asi polovicu z nich budú musieť vymáhať súdne. „To je základný problém, pre ktorý musíme hľadať také riešenie, aby sa peniaze točili,“ vysvetľuje Ing. Helebrandt.

Aj Slovenka Banská Bystrica, a. s., ktorá zamestnáva stabilne 1400 zamestnancov a ďalším asi 80 až 100 ľuďom dáva prácu v kooperujúcich firmách, sa podľa svojho generálneho riaditeľa Štefana Lancza mieni orientovať predovšetkým na vývoz. Na západné trhy vyváža Slovenka 65 až 70 % produkcie. Jej najväčšími odberateľmi sú Nemecko, Fínsko, Taliansko, Švajčiarsko a iné západoeurópske krajiny, časť produkcie ide do USA. „Keďže sa snažíme udržať

cenovú hladinu

na konkurencieschopnej úrovni, očakávame určité problémy z rastu vstupov,“ hovorí generálny riaditeľ. „Hore idú ceny energií, a pretože rešpektujeme kolektívnu zmluvu, opäť zvýšime mzdy našim zamestnancom. Z toho vyplýva, že tieto vplyvy musíme vyvážiť rôznymi úspornými opatreniami.“ Napriek dumpingovým cenám ázijských dovozov má Slovenka zámer viac predávať na slovenskom a českom trhu. Preto mienia aj personálne posilniť časť obchodného oddelenia zameranú na domáci trh. Cieľom je rozšíriť aktivity v spolupráci s niektorými veľkými obchodmi a postupne preniknúť aj do obchodných reťazcov.

Zdá sa, že v pletiarskom odvetví by konečne mal nastať

čas stabilizácie.

Pre niektoré firmy je naozaj tu, iné si to vrúcne želajú. Potrebujú však, aby sa vývoj uberal priaznivým smerom. To znamená udržať si zahraničné trhy, na ktoré sa tlačia aj iné transformujúce sa krajiny, ďalšiu diverzifikáciu krajín exportu, ale aj zlepšené prostredie na domácom trhu. Teda celkové oživenie tak kúpyschopnosti obyvateľstva, ako aj finančných tokov, vytvorenie prostredia, v ktorom je uhrádzanie pohľadávok samozrejmosťou. Zatiaľ však, ak hovoríme o odvetví ako celku, musíme konštatovať stabilizáciu nestability, v ktorej možno pozorovať niektoré zmeny k lepšiemu..

Zuzana Krútka